Princezná Vlkov

Seth #2

„Ahoj,“ povedala a preletela okolo mňa dnu.

Voňala ako kone a Morri. Zažiarili mi oči ale upokojil som sa.

„Čo tu robíš?“

„Volal mi Nev. Stiahla som nejaké filmy a kúpila pukance,“ povedala a hodila mi sáčok s pukancami. „Hoď to do mikrovlnky.“

„Fajn ale ty si daj sprchu. Cítim to dievča až sem.“

Kiera sa ku mne priblížila a upravila mi pramienok vlasov. „ Netvár sa, že sa ti to nepáči,“ odtancovala do kúpeľne. Po chvíľke sa pustila voda v sprchovom kúte. Hodil som pukance do mikrovlnky ako chcela a pripojil jej harddisk do televízora. Boli tam asi štyri filmy, tak som jeden pustil a zastavil.

Mikrovlnka cinkla a tak som do nej hodil ďaľšie pukance. Prvé som vysypal do misky.

„Aký si mala deň?“ spýtal som sa, keď vyšla zo sprchy.

„Jazdila som na koni,“ pochválila sa.

„Cítil som,“ okomentoval som, na čo sa na mňa len usmiala ponad rameno a vytiahla z chladničky tonic. Oblečené mala moje tričko, ktoré jej siahalo až do polovice stehien a vždy vlnité vlasy jej teraz v mokrých prameňoch hompálali ponad plecia. Bolo mi ľúto, že už nič nepovedala tak som to skúsil znovu. „Ako ti to šlo?“

„Dobre. Pokým sme šli v kroku. Potom sme trochu poklusali. Bolí ma zadok.“

„Chces ho pomasírovať?“ spýtal som sa a prikročil k nej.

Otočila sa a zastavila ma tým, že mi vystretú ruku položila na hruď. Premerala si ma od nôh až po končeky vlasov. Stál som pred ňou v teplákoch a jednoduchom tričku, no vedel som, že sa nemusím pred ňou cítiť zle.

Rukou, ktorou ma doteraz od seba držala ďalej si ma pritiahla bližšie. „Ako sa cítiš?“

Jej otázka ma trochu prekvapila, ale nedal som to na sebe poznať. Usmial som sa a objal ju okolo pliec. „Už lepšie.“

„Čo Morri?“

„Myslím, že to zvládnem. Naučím sa to ovládať.“

„Výborne. Sobotu sa k nám pripojí,“ odtlačila sa odo mňa vzala poháre a aj misku s pukancami a zamierila do obývačky.

Sledoval som ju, aká je zručná a ako vrtí zadkom, potom som ju nasledoval.

„Dobre, myslím že to zvládnem.“

„Ja si myslím že nie,“ priznala. „Myslím, že sa ju pokúsiš znovu zabiť. A potom sám zomrieš.“

„Ty mi teda dopraješ,“ odfrkol som.

„Si hlúpy. A robíš hlúpe rozhodnutia. Zabijú ťa.“

„Vďaka, že ma podporuješ.“

„Seth, si môj najlepší kamarát už od detstva. Viem aký si.“

Mala pravdu a aj keď pravdepodobne urobím to, čo povedala, potreboval som ju presvedčiť. „Hej Kiri,“ použil som prezývku z detstva aby som znel vierohodnejšie. „Ver mi trochu. Dokážem sa ovládať.“

„Nie nedozkážeš.“

Položila veci na stôl v obývačke a otočila sa ku mne, ruky v bok.

„Kiri, ver mi prosím ťa. Ak to nesľúbim tebe, nebudem sa ani len snažiť.“

Kiera vzdychla a prešla k oknu. Hľadela von cez zapršané sklo a dlaňami si šúchala ramená. Keď sa otočila, v očiach sa jej zaleskli slzy. Pribehol som k nej a silno ju objal. Rukami mi drvila krk.
„Verím ti Seth. Prosím nesklame ma.“

„Sľubujem Kir. Sľubujem.“

Odtiahla sa odo mňa a chrbátom ruky si utrela tvár. Vždy chodila dokonalo upravená a teraz na sebe nemala mejkap ani rúž a aj tak bola nádherná. Tmavá pleť jej kontrastovala s odfarbenými končekmi vlasov. Nad plecami sa jej vznášal bronzový vlk.

Znovu si utrela líca a zvalila sa na gauč. „Tak poď. Dáme filmový večer.“

„Zajtra ideme do školy,“ podotkol som.

„Padavka,“ zagúľala nado mnou hnedými očami a stlačila play.