Princezná Vlkov

Warren

Prebehol som pohľadom po všetkých mojich vlkoch. Áno vlkoch nie vlčiciach. Hneval som sa na otca, že mi pridelil viac dievčat. Chcel som Sidových vlkov. Reniera, Neva ale najviac Setha. Keby bol môj, nikdy by sa nepokúsil zabiť ju. Pod mojím velením by sa Seth nikdy neodvážil urobiť niečo, čo som mu zakázal. Bol som si tým istý. Sid bol vždy slaboch. Bol aj bude. Nech si pekne nechá Kieru, Gillianu a pokojne si môže zobrať aj moje vlčice. Nebol by však dobrým alfom ani pre nich. Mal som byť len ja. Už keď sa rozhodovalo o budúcnosti spájania - mal som tam byť len ja! Žiaden Sid. Sľúbil som mu Allison. Teda otec. Nechcel som to takto, lenže inak sa nedalo. Jeho rodičom sa malo narodiť dievča, ale nenarodilo. Narodil sa Sidney, ktorý vlastne tak trochu dievčaťom bol. Hah chudák.

„Sú tu všetci Warren," povedala Allison a postavila sa k dverám. Prikývol som, na čo sklonila hlavu a vyšla von. Všetci moji štyria vlci stáli predo mnou. Čakali. Nahnevalo ma, že ich je tak málo.

„Fajn. Síce sa máme spájať, bolo navrhnuté rozdeliť si územie. Oni sa posunuli zo severu na severovýchod. Nechcel som, ale otec mi poradil nech vezmeme juhovýchod. Medzi nimi a nami zostane niekoľkokilometrová vzdialenosť. Označiť si územie pojdeme cez víkend, ak niekto nedodrží tuto vzdialenosť bude potrestaný. Bližšie sa potom dohodneme na mieste."

„Pôjdu aj baby?"

Pozrel som na Aarona a on sa prikrčil. Vo svojej skutočnej podobe by mal chvost až na bruchu. Uškrnul som sa.

Podišiel som bližšie a usmial sa na neho. Ruku som si prehodil cez jeho rameno a naklonil sa k jeho uchu. „A teraz mi povedz, či chceš aby tvoje územie páchlo po moči vlčic a chceš aby nam tam zavýtali nejaký nadržaný samotársky vlci."

„V týchto lesoch žije veľa vlkov samotárov, Warren. Aj tak si budeme musieť vyčistiť uzemie," podotkol Kyle.

„Áno Kyle presne. Ďalšia vec je, že sa postupne začneme udomácňovať v nových chatách. Hliadky budú len večer, vždy dvaja. Môžete tam prespať, ísť domov, je to na vás. Len chcem, aby tam vždy niekto bol," skončil som.

Potom som sa zas nahol k Aaronovi a usmial sa naňho. „V tomto budú zapojené aj baby." Prikývol. „Fajn sobotu sa stretneme pri Hardinovej chate. Povedzte aj vlčiciam nech prídu uloviť a navariť niečo."

Všetci prikývli ako poslušné štence. Usmial som sa na nich spokojný so svojím prejavom. „Môžete odísť. Kyle.“

Kyle prikývol a počkal, dokým ostatný odišli. Sadol som si na gauč a potlapkal miesto vedľa seba. Kyle sa s kamenným výrazom zosunul ku mne. Usmial som sa na neho a on sa neisto zavrtel.

„Potrebujem, aby si tam som mnou šiel.“

„Teraz?“ spýtal sa prekvapene a pozrel na hodiny.

„Ponáhľaš sa niekam?“

Kyle na mňa neisto pozrel, hlasno preglgol a pokrútil hlavou. „Áno, ale nie je to také dôležité.“

„Super tak poď,“ postavil som sa, vzal si kľúče a vyšiel pred dom k autu na príjazdovej ceste.

„Prečo tam ideme už teraz? A len my?“ spýtal sa, keď sme už cúvali od domu.

„Potrebujem preveriť ich hranice. Či sú tam, kde mali byť.“

„Prečo si delíme územie, keď sa aj tak spojíme?“

„Kvôli budúcnosti. Teraz medzi našimi územiami necháme len krátky pás aby ostatný vlci vedeli, že sa zlúčime. Keď to prebehne, vyznačíme si územie zas. Všetci po celom obvode. Je to tradícia.“

Kyle len prikývol a upriamil zrak pred seba. Zvyšok cesty prebehol v tichosti.