Verím len nám

10

Z pohľadu Caitlin: 

Pozrel sa na mňa a odišiel. Ten večer bol môj najhorší večer v mojom živote. Zobrala som zásnubný prsteň a podala ho Joshovy.

"John, prosím odovzdaj to Jackovy keď s ním budeš a odkáž mu že sa vraciam domov." Neudržala som sa a padla mi prvá slza, potom dalšia až nakoniec som sa rozplakala.

"Cait, nie. On to tak určite nemyslel a navyše keď prídeš domov tak po tebe pôjdu a môžu ťa zabiť spolu s tvojimi najbližšími!" Snažil sa ma od toho odhovoriť John. Moc mu to nešlo keďže som si stála za svojím.

"John, jediný najbližší mi bol Jack. Kvôli nemu som opustila svoju rodinu a kamarátov, nemám už nikoho len jeho! Teda mala som. A je mi to jedno, nech ma zabijú, aj tak už nemám nikoho!" Oznámila som smutne

"Chápem ťa Cait, ale mám predsa ešte mňa." usmiala sa na mňa Layla. Mala pravdu.

"Máš pravdu Lay, ale ti si s Johnom a John býva s Jackom a pracuje s ním. A ja tu nemôžem ostať s tebou. To nejde."

"Tak pôjdem s tebou." napadlo ju

"Lay nie, nedopustím aby si kvôli mne opustila Johna. Ty tu pekne ostaneš a ja pôjdem." Postavila som sa a chcela som odísť no v tom na mňa zakričala Layla.

"Cait, kam ideš?"

"Idem si pobaliť veci a pôjdem do Miami."

"A máš nejaké peniaze?"

"Nie ale ja už niečo vymyslím." Dopovedala som a šla som domov. Teda už to nie je môj dom ale Jackov, takže som šla ku Jackovy zbaliť si svoje veci. Keď som otvorila dvere, dnu nikto nebol. Išla som do izby, vybrala kufor a začala sa baliť. Keď som už bola pobalená, šla som na balkón, zrazu sa mi vybavilo všetko z tej noci keď ma Jack žiadal o ruku. 

Postupne som šla z balkóna ku posteli. Znova sa mi do očí vtlačili slzy. Zobrala som si kufor a šla som dole schodmi. 

Nevedela som čo mám robiť keďže som pri sebe nemala žiadne peniaze. Šla som do parku a tam so si sadla na lavičku, hlavou mi chodilo strašne veľa vecí. Ale hlavne to ako odtiaľto mám utiecť.

Napadlo ma že by som šla stopom, ale bála som sa že by mi to nevyšlo. Keďže sme na Hawaii nedostala by som sa odtiaľto stopom do Miami. Jediným riešením bola loď. 

Šla som do prístavu a bola tam jedna neveľká loď. Kapitánom bol milý starší pán. Spýtala som sa či by ma mohol zviesť do Mexica, ale že nemám žiadne peniaze, tak či by som nemohla nejako pomôcť na lodi. 

Dlho rozmýšľal ale nakoniec prikývol a povedal že im chýba čašníčka. Pouvažovala som, není to až taká zlá robota. Uložila som si veci na palubu a o takú hodinu sme mali vyplávať.

Z pohľadu Jacka:

Hneď ako som odišiel s reštaurácie, šiel som si zavolať taxík aby ma odviezol na letisko. Keď sme už boli na ceste tam, zazvonil mi mobil, bol to John.

"Počúvam bro, čo sa deje?"

"Čo sa deje? Ty! Ako si to mohol urobiť Caitlin? Ona ťa naozaj milovala, kvôli tebe sa vzdala rodiny, priateľov a blízkych. Mala iba teba. A teraz už nemá nikoho. Jack ona sa vracia domov!" z jeho hlasu som spoznal že bol znepokojený

"Čože? Ona išla domov? Ale to predsa nemôže, tam ju zabijú." 

"Áno ja viem, a koho je to asi vina? Ja som jej to hovoril, je jej to jedno, aj tak už všetko stratila, už nemá nič."

"John ale j-ja. Ja som nechce, ale mal som dôležitú prácu. Ak by som sa na ňu vykašľal už som dávno v base!"

"Jack ja viem, ale ona je tiež dôležitá. Však si ju požiadal o ruku!"

"Jack? Tu Layla, počúvaj ma. Ona nechcela aby si sa vykašľal na tvoju prácu, ale ona chce aby sa pri tebe cítila v bezpeči, mal si jej povedať skôr že ideš preč. A nie že to necháš na poslednú chvíľu. Však je to preboha tvoja snúbenica! Teda bola nechala tu prsteň."

Po tom čo mi Layla povedala, som stuhol. Ona tam naozaj nechala ten prsteň. Zrušil som hovor, a pokračoval v ceste. Taxí zastavil. Vystúpil som a šiel som si kúpiť lístok do Paríža.

Lietadlo mi letelo až o hodinu, sadol som si a premýšľal som o tom. Zrazu niekto kričal moje meno. 

"Jack! Jack!" Bola to Layla.

"Jack tu máš ten prsteň a spamätaj sa, ona odišla! Boli sme sa s Johnom pozrieť domov či tam má veci, po nej tam nebolo ani stopy! Nemá peniaze takže neviem kde sa vybrala, ale ona je možná všetkého čo ak ju niekto cestou chytil?"

Ostal som v šoku! Došlo mi že to všetko je moja vina. Ak sa jej niečo stane nikdy si to neodpustím.

"Preboha! Čo som to urobil? Kde je John? Nech nájde kde šla Cait."

"Je doma, už ju hľadá! "

Kam preboha mohla ísť? Keďže chcela ísť domov do Miami, nemohla sa tam dostať stopom, na lietadlo nemala peniaze, tak jedine loďou! 

"Layla zavolaj Johnovy nech obvolá všetkých v prístave kto vlastní loď."

"Jack, ako mohla ísť loďou keďže nemala peniaze?" pozrela sa na mňa spýtavým výrazom na tvári.

"Jednoducho, mohla sa dohodnúť že bude na lodi pomáhať."

Layla vytiahla mobil a zavolala Johnovy. Ten už začal hľadať. Ja a Layla sme sa zatiaľ vybrali do prístavu. Videli sme 2 lode do ktorých nastupovali ľudia. Layla navrhla nech sa ideme pozrieť na tu väčšiu.

Pýtali sme sa každého, hľadali sme no nebola tam. Jedinou nádejou bola tá menšia loď. Vybrali sme sa za ňou, lenže ona už odplávala. Bola asi tak 20 metrov ďaleko. 

Zazrel som tam Cait. Začal som kričať, ale nepočula ma. 

"Layla zožeň mi rýchlo kartón a fixu."

"Načo?"

"Uvidíš len rýchlo urob to čo som ti povedal." Vytiahla si z kabelky fixu a kúsok za ňou bol kúsok kartónu, zobrala ho a podala mi ho. 

V rýchlosti som naň napísal: Prepáč Cait. Milujem ťa! a na druhú stranu som napísal: Vezmeš si ma znova? 

"Myslíš že ti to tak ľahko odpustí?" spýtala sa Layla

"Nechaj to na mňa!" zasmial som sa "Ostaň tu!" povedal som

Rýchlo som zobral kartón a šiel som nájsť skúter! Našiel som jeden, bol na ňom jeden pán. Šiel som za ním a povedal že si musím požičať jeho skúter, je to dôležité. 

Zasmial sa mi do očí a odmietol. 

"Takej sračke ako si ty určite nie! " Stratil som nervy. Vytiahol som pištoľ a vystrelil som. Spadol do vody! Nikto sa nedíval, nasadol som na skúter a vyštartoval.

Keď som už bol pri lodi, zazrel som Cait. Zakričal som na ňu! "Cait!"

Obzrela sa, keď zbadala že som to ja hneď ma odignorovala! 

"Caitlin prepáč! Bol som debil, neuvedomil som si to, prosím odpusť mi! Už ti to nikdy viac nespravím budem k tebe ohľadu plný! Cait nedopustím aby sa ti niečo stalo! "

Obzrela sa, prikývla a zakričala. "To teda si! Si úplný debil!" bola naštvaná.

Loď začala hučať takže by ma nepočula tak som jej ukázal prednú časť toho kartónu! Videla to ale ignorovala to! Ukázal som jej druhú časť kartónu. 

Keď si to prečítala, otvorila ústa aby mi odpovedala. No v tom sa pri jej hlave zjavila pištoľ!