Verím len nám

23

Z pohľadu Caitlin:

Keď sa mi Jack ospravedlnil hneď zmizol, nevedela som kde tak som si šla ľahnúť pretože bolo neskoro večer. Nevedela som zaspať a tak som len tak rozmýšľala, ako Jack mohol objaviť té dvere? Načo by chodil na povalu? 

Na týchto otázkach ma deprimovalo to že som na ne nevedela odpovedať. Nechala som to na zajtra a zavrela oči. V tom na mňa niekto zakričal, bol to Jack:

"Caitlin? Čo má znamenať to heslo?" vykríkol na mňa, ja som sa zamračila pretože som nechápala ako mohol vedieť to heslo

"Tak počkať. Akoto že ty vieš to heslo?" zamračila som sa na neho

"Ehm, to ti nemôžem povedať." poškrabal sa na krku a odišiel z izby

Postavila som sa a šla som potichu k dverám, nenápadne som z nich vykukla. Vzduch bol čistý tak som z nich vyšla a šla pomaly dole po schodoch, keď v tom som započula Jacka ako hovorí:

"Boha, celý ten čas ma tá suka klamala. Prečo si ma ta mrcha potom vzala? Och, keby vedela čo všetko som pre ňu urobil a tá špina sa mi takto odvďačí." 

Keď som počula té slová, nezmohla som sa ani na slovo a hneď sa mi do oči nahrnuli slzy. Jack si ma všimol a bežal za mnou. Ja som ho však nechcela vidieť tak som sa rozbehla do svojej izby ale nestihla som ich zamknúť a do izby sa dostavil Jack.

"Vypadni ty debil. Nechcem ťa ani vidieť." zvrieskla som na neho a začala po ňom hádzať veci (bezpečné veci ako napr. vankúše a pod.)

"Ja som teraz všetkému na vine? Ja neviem kto tu vymyslel také heslo!"

"Dobre možno som ho vymyslela ale pochop že prvý dojem si na mňa neurobil veľmi dobrý. A všetko som počula, nechápem že si si vzal takú mrchu ako som ja!" bola som oblečená takže som si šla do skrine pre koženú bundu a vybrala som sa von z izby.

"A teraz chceš zas utiecť? Ako to robíš vždy? Alebo ideš ku svojej krstnej? Pochop Caitlin už nikoho nemáš, svojej rodiny a kamarátov si sa vzdala! Už nemáš nikoho!"  týmto ma dostal, nevedela som že vysloví tú vetu ale povedal to. 

"Áno, ale vzdala som sa všetkého pre teba! Ty debil..." dopovedala som a odišla

Jack tam len tak ostal stáť a iba sa prizeral ako odchádzam. Chcela som ísť ku Mel ale bolo neskoro a navyše ju nebudem otravovať. Šla by som do hotela ale mala som pri sebe asi tak 100 dolárov. 

Uvedomila som si že nákupne centrum je otvorené do polnoci. Tak som šla za Pualani. Vošla som do Gate-u a obzerala sa za Pualani. Chcela som to už vzdať ale nakoniec som ju uvidela a vybrala sa za ňou.

"Ahoj Pua, ako sa máš?"

"Och, ahoj Cait. Už sa ťa dlhšie nevidela, čo tu vlastne robíš tak neskoro v noci?"

"Nó vieš pohádala som sa s mojím priateľom, a nemám kde ísť pretože mám pri sebe iba 100 dolárov."

"No, medzi vami je to, ale napínavé. Ale vieš môžeš ísť aj ku mne, pretože svoj starý dom som už prenajala jednej malej rodinke."

"Ďakujem Pua, ale ako som už vravela mám pri sebe iba 100 dolárov."

"Ja za to nič nechcem, si moja priateľka."

"Och, veľmi ti ďakujem Pua."

"Nemáš zač, ale nevadilo by ti keby si na mna počkala do polnoci? Vtedy mi končí zmena."