Všetci sa rozutekali do svojich áut. Jack ma zobral na ruky a bežal so mnou do auta. Posadil ma dozadu, zavrel a dvere a šiel si sadnúť na miesto vodiča. Keď vyštartoval povedal:
"Cait, zlatko teraz je to na tebe. Pod sedačkou je pištoľ, zober ju a pokús sa trafiť tých chlapov!" povedal mi pokojne, ale netváril sa tak.
Hrozne som spanikárila, čo ak netrafím? Čo ak trafím niekoho iného?
"Nó...pokúsim sa." zmohla som sa na slovo.
Hrozne som sa triasla, bála som sa. Pištoľou som namierila na helikoptéru, stlačila som spúšť a vystrelila.
"Jack, dokázala som to! Trafila som helikoptéru." keby sme neboli v aute tak by som skákala od radosti
"Super zlatko, no teraz sa pokús trafiť do tých chlapov." povedal Jack keď sa pozrel do spätného zrkadla.
Pokúsila som sa o to ešte raz, namierila som na jedného z toho chlapa....keď v tom mi jeden z nich trafil priamo do srdca. Zbraň mi padla na zem, Jack sa na mňa pozrel a vtedy som mu potichu povedala:
"Milujem ťa!" a padla som na sedačku.
Z pohľadu Jacka:
Videl som ako Cait bezmocne padla na sedačku. Prudko som zastavil auto, zobral som pištoľ a vyšiel von. Strieľal som na nich, keď sa mi ich podarilo zabiť otvoril som dvere zobral som Cait na ruky a snažil sa ju zobudiť, bolo to márne.
Všetky autá zastali, vrátane Johna a Laylu. Keď to všetci zbadali, rozbehli sa k nám. Layla ju zobrala na ruky vložila do auta a sadla si vedľa nej, mne povedala aby som ju odviezol do nemocnice.
Sadol som si na miesto vodiča a John si sadol na miesto spolujazdca. Išial som rýchlosťou 150km/hod. Bolo mi jedno či za mnou idú policajti. Išlo mi len o tom aby to Cait prežila.
Keď sme prišli do nemocnice, ihneď ju zobrali na operačnú sálu. Trvalo to asi pol hodinu kým k nám prišiel lekár a povedal:
"Prežila to, zachránil ju tento náhrdelník." vytiahol z vrecka náhrdelník a ukázal nám ho.
Layla sa postavila a išla sa pozrieť bližšie.
"Tento náhrdelník som jej dala dnes pred svadbou, bol to pre ňu taký malý svadobný dar odo mňa. Keď sme s Cait mali asi tak 13 povedala mi že by niečo také chcela keď sa bude vydávať." povedala Layla
Ten náhrdelník mal tvar srdca, Layla ukázala že sa dá otvoriť, keď ho otvorila bola tam jej a moja fotka. Zbadal som že tam bola aj tá guľka čo Cait zasiahla.
"Pán doktor, môžeme ísť za ňou?"
"Môžete ale nie všetci. Maximálne dvaja." odpovedal doktor
Prikývol som, kývol som na Laylu čo jej malo dať vedieť že tam má isť so mnou keďže boli opäť s Cait najlepšie kamarátky.
Prišli sme k jej posteli kde ležala, otvorila oči a pritiahla si ma bližšie.
"Jack ďakujem ti! Keby nebolo teba vykrvácala by som a bola by som mŕtva." ďakovala mi Cait
Povedal som že pre ňu všetko, a že ju milujem.
Potom si pritiahla Laylu. "Lay, ďakujem ti že si od takej dlhej doby pamätáš darček ktorý by som vždy chcela, a práve ten mi zachránil život. Ďakujem"
"To nič nie je Cait, si predsa moja najlepšia kamarátka." usmiala sa Lay
"Pán doktor kedy môže ísť domov?" spýtal som sa
"Mohla by aj dnes, ale musí sa šetriť. Nemôže robiť nič namáhavé!" prikývol som
„Och pán doktor, keby ste len vedeli že to nie je také ľahké.“ pomyslel som si v duchu. No nič sa nedalo robiť vzali sme Cait domov. Keď sme vystúpili z auta zobral som ju na ruky a vyniesol hore do našej izby.
"Layla? Mohla by si sem na chvíľu prísť?!" zakričal som aby ma počula
"Čo sa deje?" spýtala sa Lay
"S Cait pôjdete na týždeň alebo dva do hotelu."
Obidve sa na mňa pozreli." A to už prečo?" naraz povedali
"Lebo ja s chalanmi ideme preč, musíme zistiť ako sa to dozvedeli a naviesť ich na falošnú cestu. A v tomto dome to teraz nie je pre vás bezpečné!"
"Idem s tebou!" prehovorila Cait
"Nie, počula si lekára, nemôžeš teraz nie."
Prikývla a s Lay si šli zbaliť veci. Cait som podal jej novú kreditku a povedal som že ak by niečo, tak ju môže kľudne použiť a že sa nemusí báť že sa minie.
Z pohľadu Cait:
Chalani odišli a my sme s Lay išli do hotela. Objednali sme si jednu veľkú izbu (nechceli sme byť samé, každá vo svojej izbe). Dali nám kľúče a šli sme do svojej izby.
"No teda, pokiaľ viem objednávali sme si veľkú izbu a nie obrovskú!" povedala som Lay
Tá sa zasmiala. "Tak Cait, čo podnikneme?" spýtala sa
"Mala by som tu jeden nápad!" zasmiala som sa
"Počuj čo keby sme si kúpili kameru, a potom by sme to naším chlapom všetko ukázali? Aby nás nepodozrievali že sme boli s inými." navrhla Lay
"Dobrý nápad, spolu pôjdeme kúpiť kameru a potom pôjdeme do nákupného centra, rozdelíme sa a každá kúpi tej druhej niečo na oblečenie. Budeme si musieť tipnúť do štýlu tej druhej!"
"Dnes ti to páli Cait." zasmiali sme sa.
Obliekli sme sa, zobrali kabelky a zavolali taxík. Kúpili sme si takú stredne veľkú striebornú kameru. Taxí nás odviezol do nákupného centra. Dohodli sme sa že za hodinu sa stretneme v našej izbe.
Ešte pred tým sme sa dohodli že musíme kúpiť celý top. Prikývli sme a každá sa vybrala iným smerom. Ja som šla najskôr do New Yorkeru.
Tam som našla čiernu koženú bundu. Kúpila som ju potom som šla do obchodu Gate a tam som našla čierne topánky na opätku, boli veľmi pekné tak som ich kúpila. Potom som zbehla do Tally Weilu a tam som našla čierne a na pol galaxy legíny tak som ich kúpila a k tomu ešte aj krátku sukňu s kvietkami. A ešte som zabudla na tričko, bežala som do NYer-u a kúpila som tam tielko s krížom.
Myslím že som mala všetko. Kúpila som už len doplnky a mohla som vyraziť. Otvorila som dvere do izby, a vošla dnu. Položila som tašky na zem, keď v tom niekto priložil zbraň k mojej hlave.
أنت تقرأ
Verím len nám
حركة (أكشن)Sú úplne odlišný ľudia. On je nebezpečný. Ona je nevinná stredoškoláčka. Je možné že tieto dve duše sa spoja? Ostane aj naďalej nevinnou stredoškoláčkou, alebo sa jej za jeden deň zmení celý život?
