Verím len nám

2

"No povieš mi už konečne čo si chcela? A viedla ma kvôli tomu na druhú stranu školy?" naštvane som sa na ňu pozrela.

"Ten chalan čo si sa s ním rozprávala-" zastavila som ju.

"Jack" odsekla som.

"Čo?" vykríkla na mňa.

 "Tak sa volá, a teraz pokračuj." zamrmlala som.

"To je jedno! Tak zistila som si že on nie je normálny chalan, je zapletení vo všelijakých sračkách. Ide po ňom nejaký gang."

Kým som všetko čo mi povedala spracovala, prešli asi 2 minúty. Nakoniec som sa premohla na slovo.  "Čo? Preboha a na to si ako prišla? zasmiala som sa.

 "Nesmej sa! Zistila som si to od jedného kamoša ktorý býva v LA a on mi to povedal, vraj aj preto odtiaľ odišiel. Prosím Caitlin nedávaj sa s ním dokopy!"

"Scarlett nie, môžem sa baviť s kým chcem, a navyše odkiaľ mám vedieť že to je pravda? Veď ho ani nepoznáš a už ho obviňuješ. Náhodou je veľmi milý!" mierne som zakričala, a odišla som do triedy. Dá sa povedať že sme sa pohádali. Nemá právo ho len tak obviňovať. Nahnevala som sa na ňu. 

Z pohľadu Jacka: 

Keď ma učiteľka posadila k tomu neznámemu dievčaťu, potešil som sa lebo z nej vyžarovalo niečo čo som nevedel popísať. Išiel som si k nej sadnúť, celu hodinu bolo medzi nami ticho. Myslel som si že sa mi pozdraví ako prvá, väčšina teda vlastne všetky sa mi vždy pozdravia skôr ako si sadnem. Ale ona to neurobila a vtedy sa mi hneď zapáčila vedel som že je iná ako ostatné. "Cŕŕŕŕn" konečne zazvonilo, keď tá baba vyšla z triedy šiel som za ňou, chytil som ju za ruku a otočil som si ju k sebe. Keď sme už boli s naším rozhovorom na konci spýtal som sa jej či so mnou pôjde na obed. Súhlasila.

Potom som odišiel a šiel som hľadať triedu kde som mal mať hodinu. Po 5 min. ťažkého hľadania mojej triedy som to vzdal. Videl som tam jedného chalana, šiel som za ním a spýtal som sa kde je trieda 256. Porozmýšľal a potom mi povedal "Na prvom poschodí, piate dvere v pravo". "Ďakujem" povedal som a šiel som cestou na ktorú ma nasmeroval. Zastal som pri dverách s číslom 256. Nadýchol som sa a chcel som vojsť dnu, keď ma zastavila učiteľka, ktorá pravdepodobne v tej triede mala hodinu. Vošla do triedy ako prvá a rukou mi naznačila aby som šiel za ňou. Všetka pozornosť padla na mňa.

Vyhliadol som si voľné miesto kde som si aj sadol. Keď sa usadila aj ta krava čo ma viedla do triedy, započul som ako sa pýta kto chýba. Jedna baba, ktorá sedela dve miesta predomnou, vykríkla že Caitlin. Hneď som sa započúval. "Prečo asi nie je v triede?" pomyslel som si. Zrazu  niekto otvoril dvere, bola to Caitlin. "Prepáčte že meškám" povedala celá zadychčaná a sadla si pred mňa. 

Niekoľko krát sa otočila ku mne a rozprávali sme sa o dneskajšku. 

Po pol hodine som sa pozrel von. Na školské parkovisko sa rútila čierna dodávka. "Do riti" vykríkol som. Učiteľka sa na mňa pozrela. "Čo sa deje pán Jamesly? Nepáči sa vám môj výklad?" Nemal som chuť a ani čas jej odpovedať. Postavil som sa a vyšiel z triedy. 

"Neuveriteľné ako ma tu našli." povedal som si sám pre seba. Bol som už pri vchodových dverách školy a v tom som si všimol ako traja chlapi v čiernom vošli do školy. Jeden z nich na mňa ukázal a zakričal- "Tam je!" pozreli sa na mňa a rozutekali sa aby ma chytili. Ja som sa tiež rozutekal a bežal som cez celú školu až som zastavil pri pánskych wéckach, vošiel som dnu a poobzeral som sa na okolo. Zrazu môj pohľad zastal na vetracej šachte. Vytrhol som dvierka a vošiel som dnu. 

Počul som ako sa tí chlapi rozprávali kde som, zrazu niekto otvoril dvere. Rýchlo som zavrel dvierka od vetracej šachty a šiel som ďalej. Zrazu som počul ako pod mnou niečo praská, ani som sa nestihol spamätať a ležal som na zemi v triede z ktorej som prednedávnom ušiel.