Verím len nám

38

Z pohľadu Caitlin:

Keď som počula že Jack odišiel, zatvorila som svoj zošit do ktorého som písala svoj odkaz. Prešla som ku svojej posteli a ľahla som si. 

Všetko to zlé čo sa mi stalo mi teraz behalo po rozume. Tie vraždy kvôli mne, tá nebezpečnosť, to všetko len a len kvôli mne. Čo ak to je len začiatok? Čo ak to nikdy neskonči? Musím zomrieť ja aby sa to všetko skončilo? Naozaj musím? Opustiť moju rodinu, blízkych, priateľov? A čo ak zomrú dvaja ľudia naraz? Nie to nie je možne! 

*Zaspala som*

O pol hodinu neskôr

Zobudila som sa na strašný hluk z dola. Myslela som si že to len otec niečo opravuje ale tentoraz som počula ako otec na niekoho kričal. Okamžite som vyskočila z postele, prešla som k dverám (už boli opravené) a trošku som ich otvorila aby som zistila o čo ide.

"Kto ste?!" kričal môj otec

"To ti bude na hovno! Radšej mi povedz kde je tvoja dcéra!" zakričal nejaký neznámy chlap. "Kurva! Kde je tá štetka Caitlin?!" To akože on má nazval štetkou? Ako si to môže dovoliť?

"Moja dcéra nie je štetka!" zastal si ma môj otec

"Ona ti to nepovedala?" zasmial sa ten chlap. "Určite nie. Hah. Tvoja dcerá-" Nachvíľu sa zastavil a len tak sa začal smiať. Ja som využila situáciu a prešla som k schodom, ktoré viedli na prízemie kde bol môj otec a ten neznámy muž. Aby ma nevideli bolo som za stenou. Vykukla som spoza steny aby som zistila kto je ten muž. Videla som ako ten muž mieri zbraňou na môjho otca. Oprela som sa späť o stenu a rukou som si zakryla ústa aby som nezakričala.

„Čo je moja dcéra?“ otec sa opýtal, iste chcel vedieť pravdu. „Caitlin je slušná!“ tak toto som nečakala. Aj po tom čo som svojich rodičov opustila ma stále považuje za slušnú? Oh, mám rada svojho otca. Ten chlap nič nehovoril len sa smial. Keď stíchol, nevydržala som to a opustila som svoje miesto. Stála som rovno pred schodmi. Všetci stíchli a pozreli sa na mňa. 

"Cait, čo to robíš? Nemala si sem ísť-" Zakričal môj otec po chvíli ticha. Ale ten muž ho prerušil.

"Ticho!" zakričal ten muž aby umlčal môjho otca. "Keď už si tu, tak to môžeš povedať ty!" kývol hlavou smerom na mňa. "Povedz mu čo si zač!" zasmial sa. 

Otec sa pozrel na mňa, asi čakal že niečo poviem. Úprimne povedané, aj ja som bola zvedavá či zo mňa niečo vyjde. Musela som sa ale premôcť, inak prídem aj o otca ale nechcem aby vedel moju skutočnú pravdu o mne. "J-j-ja nemám čo povedať." rozhodla som sa klamať aj keď viem že by to znamenalo smrť môjho otca.

"Nehraj sa na sprostú!" zakričal na mňa ten muž. "Povedz to inakšie mu guľka prejde cez  srdce." vyhrážal sa. No ja som sa na neho len pozerala a nič som nepovedala, bola som až moc v strese že sa môjmu otcovi niečo stane. "Takže si sa rozhodla držať tú svoju hubu? V poriadku, poviem mu to ja!" nemilosrdne sa usmial.

Otočil hlavu na môjho otca. "Vaša milovaná Caitlin-" zastavil sa, vrhol pohľad na mňa a pokračoval. "Vaša milovaná Caitlin odišla z domu s jej frajerom Jackom. Odišli na Hawai, kde sa aj vzali." Ten muž sa zastavil a pozeral sa stále na mňa. Ja som sa pozrela na otca ktorý sa pozeral tiež na mňa. V jeho očiach som videla zmätenosť. Zasiahlo ma to, pretože sa ešte nedozvedel všetko. Nevydržala som to a z očí mi tiekol vodopád.  Zo slzami v očiach som od neho neodvrátila pohľad. Keď ten muž videl že mi padali slzy dole lícom tak sa zákerne usmial a pokračoval ďalej. "Toto ešte nie je nič. Ešte predtým ako ušli na Hawai, tu Caitlin dostala ponuku. Buď ostane s Jackom a s ním ujde alebo ostane s vami. Ona sa však rozhodla pre tú prvú možnosť. Určite vám vŕta hlavou, že prečo? Pretože jej manžel je vrah!" Keď skončil stále som sa pozerala na otca, ktorý mal tiež slzy v očiach. 

"Je to pravda?" spýtal sa ma otec. Zrejme ešte stále niekde v kútiku svojho srdca veril že som jeho malé, slušné dievčatko. Mrzí ma to že sa to musel dozvedieť takto.

Prikývla som. Môj otec prudko zavrel oči a po chvíli ich znova otvoril. Zišla som o jeden schodík dole keď vtedy môj otec padol na zem. Videla som že ten muž mal zbraň namierenú na môjho otca a pomaly ju skladal dole.

"Niééé!" zvrieskla som. Stála som celá skrčená na schodoch. Nevedela som čo spraviť keď som si vtedy všimla že môj otec ešte žije. Rýchlo som sa k nemu rozbehla a sadla si k nemu na zem. Chcel mi niečo povedať tak som bola ticho, iba slzy mi stekali po tvári. 

"P-prečo Cait?... Prečo?" vedela som že na túto otázku mu už neodpoviem a tak som sa musela iba ospravedlniť. 

"Mrzí ma to." A z očí sa mi vyhrnula ďalšia hora sĺz. 

"Myslel som si ž...že si moje dievčatko." jeho oči sa zavreli a posledný krát vydýchol.

 "Nie! Otec, nezomieraj!" objala som ho a moju hlavu som položila na jeho hruď. "Prosím, vráť sa. Neopúšťaj ma." povedala som s pomaly klesajúcim tónom až kým som bola úplne ticho. Aj naďalej som ležala na otcovej hrudi. Tíško som plakala a v duchu som sa modlila aby toto všetko bol len zlý sen z ktorého sa zobudím. Bohužiaľ nebol to sen, bola to skutočnosť, ktorá sa práve stala. 

Počula som ako niekto otvoril dvere. Nemala som síl aby som sa zdvihla a pozrela sa kto práve prišiel. Bolo mi to jedno, tak či tak som už všetko stratila. Teda okrem Jacka, ale ten by sa len tak nenechal zabiť. Samozrejme že ho milujem ale svojich rodičov som tiež mala rada. Vďaka nim som vlastne na tomto svete. 

"Oh, Jamesly!" prekvapene zvolal ten muž. "Som si myslel že už neprídeš." zasmial sa ten muž, ktorého meno ešte nepoznám. Neverila som vlastným ušiam. Jack prišiel? Škoda že už je neskoro.

"Bailey!" konečne som zistila ako sa volá. Keď ma Jack zbadal prišiel ku mne a snažil sa ma odtiahnuť od otca aby ma mohol upokojiť. To sa mu však nepodarilo pretože som otca nepustila, nechcela som odísť od objatia. Viem že je to nemožné ale stále čakám že sa zobudí. 

"No čo Jamesly? Nie je to moja chyba, varoval som." sarkasticky povedal Bailey. 

Pozrela som sa na neho, keď som videla ako sa škerí ešte viac som mala chuť ho zabiť. Postavila som sa, na chvíľu som sa pozrela na môjho otca znova sa mi nahrnuli slzy do očí, utrela som si ich a rýchlejším krokom som kráčala smerom ku Baileymu. Zastal som rovno pred ním, neudržala som sa a strelila som mu facku. To bolo to najmenej čo som urobila. 

"Čo to kurva?" zmätene sa na mňa pozrel. Vtedy som si uvedomila že som to nemala robiť. 

"To bolo za otca. Ale toto ešte nebolo nič oproti tomuto." chcela som ho akurát kopnúť nohou medzi nohy ale nepodarilo sa mi to. Keď som už bola pripravená vykopnúť, Bailey ma otočil smerom k môjmu otcovi a priložil zbraň k mojej hlave.