Verím len nám

25

Z pohľadu Jacka:

Keď som sa rozlúčil s Caitlin a nasadol som si do auta, bál som sa. Bál som sa o Cait. Nikdy som ju nenechal samu, vždy bola aspoň s Lay. Ale nikdy nie sama. Bojím sa že to naše malé tajomstvo niekto zistí a Cait unesú, alebo zabijú. 

Chcel som zastaviť auto a vystúpiť, ale nemohol som. Ak by som odstúpil z tejto misie, mohlo by sa všetko pokaziť a Cait by už bola to pár dní mŕtva. 

Auto zastavilo a všetci sme sa ponáhľali na letisko. Tam sme sa aj rozdelili, Lay s Johnom išli na Cyprus a my sme išli do Tokya. Tam sa mali konať nelegálne preteky a ja s Davom sme sa na nich mali zúčastniť. Jeden týpek ktorý té preteky organizoval vedel že tento roční víťaz bude jeden človek ktorý pozná vraha mojich rodičov.

Keď sme nastúpili do lietadla, všetci sme sa bavili o tom aké auta si kúpime. Ja som navrhoval Maserati Birdcage pre mňa a pre Davea Bugatti Aerolithe. Sú to auta novej generácie, a sú naozaj veľmi rýchle.

"Súhlasím s Jackom." povedal Dave

"Okey, takže ich už musím len kúpiť. Viete niekto o podvozku toho Jackoveho auta?" spýtal sa Fredo

"Podvozok MC12 a v strede volantu je prístroj na ovládanie podobného mobilu." povedal Tom

Všetci sme na neho upreli pohľad. 

"No čo sa tak pozeráte? Trochu som pátral na internete." oznámil Tom

"Okey, takže auta máme. Myslím že máme všetko." oznámil Fredo

Všetci sme si zdriemli na 1 hodinku. Keď sme vstali zistili sme že o 30 minút pristávame. S chalanmi sme si dobrali posledné veci a boli sme pripravený. 

Keď sme pristáli, prvé čo sme urobili bolo že sme sa išli ubytovať do hotelu blízko toho miesta kde sa majú konať preteky. Keď sme sa vybalili, teda tie naše dôležite veci, mohli sme ísť do Mototechni. 

Dave s ostatnými chalanmi šli kupiť Daveovo auto. Ja som sa rozhodol že pôjdem sám. Keď som prišiel do predajne, spýtal som sa či majú auto ktoré som hľadal a povedali že majú. 

"A k čomu potrebujete takéto auto?" spýtal sa ma predavač

"Na jazdenie."

"Tieto auta nekupuje veľa ľudí kvôli ich cene. Ste jeden z mála a vy takéto auto použijete iba na jazdenie?" ten predavač bol otravný. Prídem do obchodu a jedine čo chcem je niečo si v tom obchode kúpiť, sú to moje peniaze a ja za tu vec platím prečo sa hneď do toho starajú?

"Prepáčte, ale sú to moje peniaze a tak neviem prečo mi do toho hubujete a staráte sa do toho! Chcem si kúpiť to prijebané auto a aj si ho kúpim. Vy mi ho máte len predať, je to také ťažké?!" stratil som nervy tak som už na neho musel skríknuť

"Nie, takže bude to 3,000,000 prosím."

"Beriete aj kreditku?"

"Áno" mal som čipovú kartu a tak som len priložil čip na tu hovadinu a mohol som si auto zobrať, predtým som však vypisoval hromadu a hromadu papierov

Chcel som už odísť keď v tom som si spomenul, a vrátil som sa.

"Prepáčte, máte nejaký kamión? Teda 2?"

"Áno, vzadu sú 2."

"Dobre, beriem ich." znovu som čipol kreditnou kartou a vypisoval papiere

"Teraz si jeden zoberiem a pre ďalší príde môj kamoš. Zaplatené to je, takže keby boli nejaké problémy, bude volať mne. Je to jasné?"