Verím len nám

1

Z pohľadu Caitlin:

Bol chladný Novembrový deň keď, som práve vyšla z domu. Mala som namierené do školy, keď že som už mala vodičák a rodičia mi kúpili auto, mohla som ísť autom. Keď som dorazila do školy, stretla som Lucasa. Roztomilo sa na mňa usmial a podišiel bližšie ku mne. Pozrela som sa na neho predtým ako som zamkla auto. Otočila som sa späť. Lucas už stál predo mnou, chytil ma za boky a pritiahol si ma bližšie k sebe. Jeho pery sa dotkli mojich. Skôr ako som sa spamätala že mi práve dal pusu, odtiahla som sa od neho ďalej. Nechápavo sa na mňa pozrel a spýtal sa čo sa deje. Oblizla som si pery a pozrela som sa inde potom zasa na neho. 

 "Počuj, ťažko sa mi to hovorí ale už k tebe necítim to čo kedysi. Prepáč." mrzelo ma že mu to musím takto oznamovať, ale už to ďalej nešlo. Už som k nemu nič necítila.      

Smutne sa na mňa pozrel, otvoril ústa a potom ich znovu zavrel. Nakoniec sa rozhodol prehovoriť.    "Hm, rozumiem.

Pozrela som sa mu do očí a zahryzla som si do spodnej pery. "Mrzí ma to." 

"To nič, nemôžeš predsa zabrániť svojím citom." pozrel sa na mňa s chápavým pohľadom na tvári.

"Ďakujem, že to chápeš." usmiala som sa a potom ako prikývol, som odišla do školy.

Videla som ako tam len stál bez pohybu. Keď som vošla do triedy (mali sme matiku, veľmi nudný predmet), videla som ako učiteľka prichádzala spolu s cudzím chlapcom. Bol vysoký, milý a pekný. Zistila som že nebol od tialto, bol s LA čo je od Miami, kde práve sme, veľmi ďaleko. 

Nikde nebolo voľné iba pri mne, preto ho učiteľka posadila ku mne. Celú nudnú matiku bolo medzi nami ticho. "Cŕŕŕŕń" konečne zazvonilo a všetci sme vyšli z triedy. Ja som mala nasmerované ku skrinkám. Zrazu ma niekto chytil za ruku, otočila som sa a stál tam on, ten nový.

"Ahoj, volám sa Jack." povedal s úsmevom na tvári.

"Ahoj, ja som Caitlin." snažila som sa nebyť nervózna.

"Prepáč že som celú hodinu nič nepovedal ale väčšina dievčat sa najskôr pozdraví mne, ešte pred  tým ako si sadnem." Tváril sa tak, vlastne ani neviem ako, lebo u nikoho iného som to predtým  nevydela. 

Oblizla som si pery a nechápavo som sa na neho pozrela.                                                                      

"Prepáč mi že nie som ako ostatné dievčatá, čo sa ti strkajú do zadku"  bola som naštvaná.

 "Nie , ja som to tak nemyslel, chcel som tým povedať že si iná ako ostatné a to sa mi páči"

 Ten človek sa očividne nevie vyjadrovať, napadlo ma. Začal so mnou flirtovať s to je na škole nový. Aký to rebel.                                                                              

"Hmm, ďakujem?" Biedne som sa usmiala a chcela som pokračovať v mojej ceste ku skrinke. Zrazu  ma chytil za ruku, keď som sa bez slova otočila, chytil ma za boky a pritiahol si ma bližšie. 

"Nie, neodchádzaj. Chcel som sa ešte spýtať či so mnou pôjdeš na obed?" oblizol si pery.

"Prepáč? Mohol by si ma prosím pustiť, nemám z toho dobrý pocit." ospravedlnil sa a pustil ma

"Tak čo? Pôjdeš so mnou na ten obed?"

Bol pekný (ale na tom moc nezáležalo) ale bol v niečom výnimočný a to sa mi páčilo.  

"Ďakujem, rada pôjdem." Videla som ako sa na jeho tvári  vyčaril nádherný úmev a oči sa mu rožiarily, mal  ich také čokoládové, hneď som sa do nich zamilovala.

Zazvonilo, povedal mi- "Okay Caitlin, po škole ťa čakám na školskom ihrisku." otočil sa a zakýval mi na rozlúčku.

Keď sa stratil v dave ľudí, chcela som ísť do skrinky a vymeniť si učebnice. Zrazu na mňa niekto zakričal.                                     

"Caitlin, počkaj ma!" Obzrela som sa, bola to Scarlett, moja najlepšia kamoška. No niekedy ju mám chuť zabiť. 

"Čo zas? Čo sa to s vami deje? Ste sa dohodli že mi budete všetci brániť isť do mojej skrinky?" Povedala som rozčúlene. Už ma štvalo že pred 5 min. zazvonilo a ja som sa ponáhľala na hodinu, ale nemám knihy pretože sa asi každý dohodol že ma dnes nepustia ku skrinke!

"Čo? O čom to kecáš? To nevadí musím ti niečo povedať, je to dôležité ale tu to nejde." 

"Scarlett prepáč ale ja sa ponáhľam."

"To nevadí, ideš so mnou." rozkázala. Ja som ju poslúchla a šla som s ňou. Viedla ma skoro cez celú školu až kým nezastala pred babskými véckami.