Verím len nám

16

Z pohľadu Caitlin:

Vedela som čo robím a bola som rozhodnutá. Už nechcem vidieť ani jedného človeka ktorý kvôli mne zomrie. Toto je koniec, nechcem aby mi Jack zomrel v náruči.  Napísala som list a vyliezla som s oknom dole. Utekala som do banky. 

Vedela som že Jack mi zablokuje kreditku tak som si vytiahla všetky peniaze. Niekoho som si stopla a šla som na letisko. Tam som prišla ku kabínke s číslom 6. Nič som nepovedala a hneď som odišla. Vedela som že lietadlom ísť nemôžem lebo by to Jack zistil.

Rozmýšľala som kde pôjdem. Napadla ma iba loď. Ale tou som tiež ísť nemohla Jack by to zistil. Dnes bude celý deň hľadať, takže som sa vybrala do nákupného centra. Mala som pri sebe 1 milión dolárov čo mi malo stačiť na cestu tam. 

Vybrala som si že pôjdem za mojou krstnou. Mám ju rada, jej môžem povedať všetko. Zas všetko jej nepoviem ale jedine jej som dôverovala najviac. Samozrejme že som mala rada aj rodičov ale k ním som isť nemohla, pýtali by sa prečo som odišla kvôli ich bezpečí a pod. Rodičia by na mňa zavolali aj psychologičku, hoci koho aby zistili prečo som odišla. 

V nákupnom centre som si kúpila nový mobil+ mobilný internet. Potom som zašla za jednou predavačkou do Gate-u. Bola približne taka stará ako ja. Keď som s Lay bola v obchodoch vždy sme si s tou predavačkou pokecali. 

"Ahoj Pualani" narodila sa tu na Hawaii a mala tu aj korene.

"Ahoj Caitlin, čo potrebuješ?"

"Len som sa chcela spýtať či by som u teba na jednu noc mohla prespať, vieš pohádala som sa s mojím priateľom a chcem ísť za rodinnou. Ale dnes nemôžem."

"Caitlin, no vieš dnes máme rodinnú oslavu. Ale ja mám jeden svoj starý byt a je na prenájom, ak chceš môžeš ostať v ňom."

"Ó ďakujem Pua, a koľko zaň chceš?"

"Cait, prosím na deň? To je nič a navyše si moja kamarátka."

Poďakovala som, dala mi kľúče. Zobrala som si veci a šla do jej bytu. Keď som otvorila dvere, oči mi išli vypadnúť z jamiek. Jej byt bol nádherný, bol super zariadený a ďalšie veci. Sadla som si na posteľ a zavolala som svojej krstnej. Volala sa Melisa a povedala aby som jej tikala.

"Melisa? To som ja Caitlin."

"Oh Cait, to si ty. Čo sa s tebou stalo? Už dlho si mi nevolala a ani si ku mne neprišla."

"Áno ja viem a mrzí ma to. Všetko ti potom poviem. Chcela som sa spýtať, som na ceste za tebou asi tak zajtra večer dorazím, budeš mať voľno?"

"Oh áno, som tak rada. A kde ťa mám zajtra čakať? Na letisku?"

"Nie, nie. To nemusíš. Čakaj doma ja za tebou prídem."

"Dobre, maj sa."

Rozlúčila som sa s ňou a zrušila. Šla som sa osprchovať a ľahnúť si. Ráno ma zobudilo zvonenie mobilu. Volal mi Jack, chcela som to zdvihnúť a povedať mu naposledy že ho milujem ale došlo mi že by ma mohol podľa toho nájsť. Tak som hovor zrušila a vypla si môj starý mobil. Na nový číslo nemali takže som z neho mohla volať krstnej. 

Keďže mi volal vedela som že ma neprestal hľadať. Takže som nešla lietadlom. Šla som na prístav a tam som si zaplatila cestu do Mexica. Kapitán ma zaviedol do mojej kajuty a dal mi kľúče. Zavolala som krstnej a povedala že prídem až pozajtra večer lebo dnes to nestihnem. Bola trošku smutná ale súhlasila. 

Šla som ku okienku a zaspomínala keď som chcela presne takto odísť Jackovy. No nakoniec ma zachránil a veľkým nápisom na kartóne mi napísal, že ma miluje. Slza mi stiekla dole po líci, a bolo ich čoraz viac.

Utrela som si slzy a ľahla som si. Nechcela som na to myslieť. Asi o hodiny ma prišiel kapitán zobudiť že už sme v Mexicu. Vstala som, vzala si veci a šla hore na palubu. Prvé čo ma napadlo bolo ako sa dostanem na letisku.

Poprosila som kapitána či by mi mohol pomôcť. Usmial sa zavolal Taxí a povedal šoférovi nech ma odvezie na letisko. Poďakovala som a on mi povedal že sa nemám čoho báť že vraj sa na letisku dorozumiem.

Keď som tam došla, zistila som že mal pravdu. Hovorili tam po Anglicky. Kúpila som si jednosmernú letenku do Argentíny. Sadla som si na svoje miesto a čakala som na odlet.

Z pohľadu Jacka:

Ráno som jej volal ale zrušila mi to. Mal som riadne nervy, keby mi to zdvihla aspoň na pár sekúnd mohol som zistiť kde sa nachádza. 

"Tá baba vie čo robí!" povedal som Johnovy

"A čuduješ sa? To má po tebe!"

V tom mi zazvonil mobil. Volalo mi neznáme číslo, okamžite som to zdvihol s tým že to bude Cait.

"Cait? Čože? Ako o tom vieš? Choď do pekla! Haha už len za tebou!"

"Volal mi Sam, vie o tom čo sa stalo a že vraj vie kde je Caitlin!" vzdychol som si

"Jack, nemôžeš tam ísť. Bude to ďalšia pasca!"

Naštval som sa, keď som si spomenul čo sa stalo minule. Hruď sa mi rýchlo pohybovala. Zovrel som päsť a odišiel som za tým hajzlom Samom. 

John vedel čo sa chystám spraviť a tak bežal za mnou. Chcel si nastúpiť do auta, lenže som zamkol dvere a naštartoval auto. Keď som bol pri ňom (vystopoval som ho cez mobil) znovu som zovrel päsť. Vykopol som dvere od bytu v ktorom stál Sam. 

Prišiel som k nemu a povedal:

"Povedz mi pravdu! Kde je Caitlin?!" zúrivosť zo mňa priam sršala

"Inak ti rozbijem hubu!"

"Haha, ja sa ťa nebojím." posmešne odfrkol

"Ale mal by si!" Neváhal som a jednu mu vrazil. Potom ďalšiu a ďalšiu.

"Vravel som že ti rozbijem hubu! A teraz hovor, kde je Caitlin? Inak ťa zabijem!"

"Nepoviem ti to!"

"Tak ťa budem musieť zabiť!" 

"Neurobíš to, na to nemáš gule Jamesly."

Šiel som do kúpeľne a zobral som fén. Prišiel som k Samovi, zapojil fén do zástrčky a spustil ho.

"Hah, Jamesly to týmto ma chceš zabiť. To je teda riadne trápne! Tá tvoja štetka si ťa nezaslúži!"

Zastavil som sa pri dverách, vytiahol z vrecka zapaľovač. „Cait, nie je žiadna štetka!“ zobral som zapaľovač do ruky, zodvihol ho hore ku alarmu a zapálil som. Okamžite začala všade striekať voda. Vyšiel som von z izby. A videl som ako ten sviniar Sam zomrel. 

Z druhých dverí vyšiel nejaký chlap, myslím že to bol Samov priateľ keď s krikom prišiel ku mne a jednu mi vrazil. Spamätal som sa a vrátil mu úder. Kopal som ho, udieral som ho až nakoniec bol mŕtvy. Doudieral som ho k smrti. 

 "Oh nie! Do pekla!"