Verím len nám

39

Z pohľadu Jacka:

"Tá červená bodka je Mike Bailey!" povedal Tom. Pozrel som sa na neho, na tú červenú bodku a potom opäť na neho.

"Do riti!"  Postavil som sa, rukou som si hľadal kľúče od vrecka v zadnom vrecku.  Keď som ich našiel, utekal som rovno k dverám vtedy ma však Walter zastavil.

"Kam ideš, Jamesly?" blbšiu otázku sa spýtať nemohol. 

"Zachrániť ju." odsekol som. Chytil som kľučku na dverách a otvoril som dvere. Pribehol som ku autu a nasadol som.  Naštartoval som auto a vyrazil som rovno ku Caitlin, bolo mi jedno akou rýchlosťou idem, hlavné je aby som ju zachránil.

Pozrel som sa cez okno a uvidel som dom kde bývali Caitliini rodičia. V sekunde som zastavil, vystúpil a bežal som rovno dnu. Otvoril som dvere a uvidel do tam stáť Baileyho so zbraňou v ruke. Rýchlo som zaregistroval ako Cait plače, pozrel som sa na ňu a videl som ako objíma svojho otca, ktorý leží na zemi a je mŕtvy. 

"Oh, Jamesly! Som si myslel že už neprídeš." zasmial sa Mike. Otočil som hlavu smerom k nemu a videl som ako sa smeje. 

"Bailey!" mierne som zakričal. Ďalej som si ho nevšímal a prešiel som ku Caitlin, snažil som sa ju odtrhnúť od otca ale nešlo to. Nechcela sa pustiť. 

"No čo Jamesly? Nie je to moja chyba, varoval som." povedal Bailey zo smiechom na tvári. Caitlin si ho všimla, pozrela sa na neho, postavila sa a išla rovno k nemu kde mu strelila facku. Toto je moje dievča. Povedal som si sám pre seba, ale zasmial som sa v duchu, pretože pri vážnosti tejto situácie by sa to naozaj nehodilo. 

"Čo to kurva?" spýtal sa Bailey zmätene. 

"To bolo za otca. Ale toto ešte nebolo nič oproti tomuto." povedala Caitlin celá rozhorúčená. Chcela ho kopnúť medzi nohy keď v tom ju Bailey chytil, zvrtol ju smerom ku mne a priložil zbraň na hlavu. 

Do riti! Hajzel jeden posratý. pomyslel som si. "Okamžite ju pusti Bailey!" rozkázal som mu. Klamal by som keby som povedal že mám strach. Naopak, viem že jej nič nespraví kým som tu ja. Je zo mňa dosratý. 

"Inak čo?!" spýtal sa Bailey. Ten chalan ma očividne nejakú poruchu. On to nemá v hlave kompletné. Chce zabiť moje dievča (nerád používam slovo moja žena alebo pod. , príde mi to tak pre starších ľudí) pre do mnou. 

"Už som to raz spravil! A kľudne to spravím znova!" nadýchol som sa. "Teraz už guľka preletí cez tvoju skurvenú hlavu." pousmial som sa. Pozrel som sa na Caitlin, čakal by som že sa bude báť alebo plakať, ale ona tam len tak stála a nevydala zo seba žiadne emócie. 

"Netrafíš sa. Ako vždy!" zasmial sa. Toto je mentálny človek. Vie že ho môžem v tomto momente zabiť ale on sa ešte smeje. 

"Už mám toho dosť! Pusti ju, a poďme si to vybaviť iba mi dvaja." navrhol som. Cítil som že s tým nebude súhlasiť. 

Stalo sa presne to čo som predpokladal, nesúhlasil. Ale nakoniec prikývol, pretože si uvedomil...citujem: Že ma môže konečne zabiť.  Už som sa k téme viac nevracal nechal som to tak. Mike pustil Caitlin, ktorá išla za otcom. Ja a Mike sme vyšli z domu a nasadli sme do jeho auta. Nechcel som mať jeho posratú krv v mojom aute. 

Cesta netrvala dlho,n vystúpili sme niekde pri skladisku kde nikto nebol. Bailey sa postavil oproti mne so slovami: "Si mŕtvy!"

 Vytiahol som zbraň, chytil som ju do ruky, namieril na neho a stlačil som spúšť. Bailey stále ostal stáť, a pomaly zomieral. "To bolo rýchle." zasmial som sa tento krát ja. Vždy som si prial aby sa pozeral na svoju smrť. Podarilo sa mi to. Odložil som si zbraň a išiel k jeho autu. Otvoril som si dvere keď v tom som hneď padol na zem. Pozrel som sa na svoju nohu, ktorá ma neskutočne bolela a, z ktorej mi išla krv. Odvrátil som zrak a pozrel sa na Baileyho, ktorý držal v ruke zbraň ale bol už mŕtvy. Očividne ma chcel zabiť kým zomrie, ale on nikdy nevedel trafiť na cieľ. 

Aj cez tu bolesť, ktorá sa šírila mojou nohou som sa postavil a nastúpil do jeho auta. "To je kokot, on si necháva v aute kľúče." zasmial som sa sám pre seba. "Mám pocit že som práve zachránil ľudstvo pred týmto debilom!" hovoril som nahlas sám pre seba. 

Naštartoval som a vyrazil som na cestu späť ku Caitliinemu domu (je to už jej dom keďže jej rodičia zomreli). Za pár minút som bol pri jej dome. Zastavil som auto, kľúče som nechal tam pretože to nie je moje auto a ani to auto nechcem.  Vystúpil som a išiel rovno do domu. Vošiel som do chodby, videl som Caitliineho otca, ale ju som nikde nevidel. 

"Caitlin, si tu?!" zakričal som aby ma počula. Nikto sa neozýval tak som vyšiel hore schodmi a smeroval som rovno k jej izbe. Dvere boli privreté tak som ich otvoril. Na posteli sedela Caitlin a slzy jej stekali dole po tvári. 

Prišiel som ku nej a sadol som si. Bol som ticho, nechcel som nič povedať. Presne som vedel ako to cíti. Objal som ju a ona si položila hlavu na moju hruď. 

"Jack..." povedala potichu.

"Áno?" tiež som šeptal. 

"Mali by sme odísť." povedala a ja som nechápal prečo.

"Prečo?" spýtal som sa jej.

"Pretože som počula ako susedia volajú políciu." ostal som zarazený.

"To sa dalo čakať." povedal som a nastala malá pauza. "Poď, musíme odísť." Postavil som sa a podal so jej ruku. Caitlin sa chytila mojej ruky, pomohol som jej postaviť sa a viedol som ju smerom k autu. Otvoril som jej dvere aby mohla nastúpiť ale nenastúpila.

"Jack? Budú otec a matka pochovaní?" spýtala sama jemným hláskom.

"Áno, keď zistia kto sú a kto je ich rodina." oznámil som. 

Caitlin si nasadla do auta, ja som za ňou zavrel dvere a prešiel som z druhej strany kde som nasadol. Naštartoval som auto a vyšiel z príjazdovej cesty. 

"Čo keď zistia že majú dcéru, ktorá je nezvestná?" v jej hlase bol počuť nepokoj. 

"Tak ťa budú hľadať." 

Cait už ďalej nič nehovorila. Pozrela sa von z okna a naďalej plakala. Potom sa znova rozhodla prehovoriť. 

"Čo ak ma nájdu?" 

"Nenájdu ťa." odpovedal som.

"A čo ak áno?" spýtala sa znova.

"Kurva, keď hovorím že ťa nenájdu tak ťa sakra nenájdu!" Zvýšil som hlas. Nechcel som na ňu takto vyskočiť, ale už ma srali všetky tie otázky. 

Celú cestu až domov sme boli ticho.  Keď som zastavil auto, vystúpil som a prešiel som na jej stranu aby som jej otvoril dvere, ale Caitlin už vystúpila sama. Išla rovno ku dverám a ja som jej bol v pätách. Otvorila dvere a vošli sme dnu. Všetci vykukli z obývačky a pýtali sa ako to dopadlo. 

"Kde je Mel?" spýtala sa Cait. 

"Vo svojej izbe." zvolal Jerry. Cait poďakovala a išla hore do Melisinej izby. Na otázky čo sa stalo neodpovedala. 

"Tak čo Jack? Ako to dopadlo?" spýtal sa Tom

"Nestihol som to." naozaj sa mi nechcelo to teraz všetko riešiť. 

"Ako to myslíš?" Opäť sa ozval Tom.

"Myslel som to tak ako som to povedal. Kurva, nestihol som to. Jej otec je mŕtvy, dočerta!" zakričal som.