Verím len nám

28

Z pohľadu Caitlin:

Hneď po tom ako ma James pobozkal odišiel domov a na krku mi nechal náhrdelník. Ostala som v šoku a nevedela som čo robiť. 

Nakoniec som sa vybrala domov. Po 10 minútach som bola doma. Išla som sa prezliecť a náhrdelník som položila do krabičky na môj nočný stolík. Nevedela som si pomôcť ale rozplakala som sa. Došlo mi že celý ten čas čo som s Jamesom som ani raz nepomyslela na Jacka. Práve som si hovorila že Jacka milujem ale v tom som sa zamyslela a ešte viac som sa rozplakala pretože som sa medzi nimi nevedela rozhodnúť. 

S plačom som sa pokúsila zaspať čo sa mi nakoniec aj podarilo. Keď som sa ráno zobudilo bolo 10 hodín. Pozrela som sa na mobil či mi niekto nevolal, našla som si však správu od Jamesa.

Od James- Dobré ráno zlato, včera to bolo super. Musíme niekedy zopakovať :-) Ale chcel som ti povedať že ja na týždeň odchádzam do Mexica a tak tu s tebou nemôžem byť. Môžeme sa stretnúť keď sa vrátim dobre? Prepáč mi to ale dnes ráno som sa to dozvedel. Odchádzam už o 9:30 takže sa ti ozvem keď prídem. Ľúbim ťa

Bola som šokovaná, on si očividne myslí že spolu chodíme. To snáď nie! Ja už mám manžela, ale to je neuveriteľné. Nič sa ma nepýtal a ja som mu taktiež nič neodpovedala, presne takto to urobil prvý krát. Bolo mi to čudné ale zamerala som sa skôr na písanie SMS-ky

Pre James- V poriadku a aj ja ťa mám rada. :-*

Zmohla som sa na tú SMS-ku a potom som sa šla osprchovať. Hodila som na seba nejaké oblečenie a išla som si zasurfovať. Bolo to úžasné, neskôr som sa rozhodla že si pôjdem zacvičiť a tak som sa vybrala domov. 

V posilňovni som strávila 5 hodín, samozrejme bez jedinej pauzy. Bez pauzy znamená bez vody takže na moje šťastie som po 5 hodinách odpadla. 

Z pohľadu Jacka:

Videl som ako ten človek leží na zemi a ja som pomaly odkráčal späť k môjmu autu kde ma už čakali chalani. Všetci mi gratulovali (myslím aj neznámi ľudia) ale mne vôbec nešlo o tom aby som vyhral. Šlo mi o tom aby som mohol pomstiť svojho otca a ochrániť Caitlin.

Moje myšlienky sa skončili keď sa pri mne objavili tie pretekárske štetky. V tom ma jedna chytila za ruku a viedla do nejakej izby. Tam ma začala bozkávať a ona sa pomaly vyzliekala. Bol som tak naštvaný že som jej ani nevzdoroval. Začal som ju bozkávať na krku, mojím jazykom som jej prechádzal po pokožke a niekde aj zahryzol. Keď som sa vrátil späť na jej pery všimol som si že som jej spravil cucflek. 

Odstrčila sa odo mňa a vyzliekla sa, vrátila sa ku mne a hodila ma na posteľ. Sadla si na mňa tak že zadkom sedela na mojich mužských prednostiach. Začala tam robiť také pohyby že som až vzdychol. Potom som si ju otočil a vyzliekol jej nohavice.

Ona sa však postavila a vyzliekla mi moje nohavice a spravila to. Potom ako to spravila sme šli rovno na vec. 

Boli sme už na konci keď v tom mi zazvonil mobil. Zdvihol som ho.

"Prosím?" ozval som sa pretože mi volalo neznáme číslo

"Dobrý deň, volám s pánom Jameslym?" ozval sa hrubý mužský hlas

"Áno čo sa deje?" šokovane som sa spýtal

"Poznáte Cait Jamesly?"

"Áno prečo?" skoro mi padla sánka, Cait nemohol som uveriť. Je v nebezpečenstve? A čo som to teraz práve ja urobil? 

" Som doktor ktorý ju ošetruje. Dnes podvečer odpadla, je v bezvedomí."

"Čože? Je to moc vážne? Viete som v zahraničí, ale prídem."

"Nie, to myslím že nebude treba. Není to také vážne, zistili sme len že v sebe nemá dostatok tekutín a čo chvíľu by sa mala prebrať. " ten jeho hlas ma upokojil ale aj keby to bolo vážne nemal by som ako prísť, ak prídem Cait je mŕtva.

"V poriadku, povedzte jej keď sa zobudí, že prídem hneď ako to bude možné."

Doktor súhlasil a ja som zrušil hovor. Poobliekal som sa a vyrazil som za chalanmi, všetko som im povedal. Ostali šokovaný no ukľudnil som ich tým že to není nič vážne. No sám som nebol v kľude. Myslela som na to čo som práve spravil a na to čo sa stalo Caitlin.

No Tom mi vtedy oznámil že ten vrah, o ktorom vravel ten týpek ktorého som odbachol, ktorý je na vine za smrť mojej matky a je spolupáchateľ na smrti môjho otca stále žije a býva USA.

S chalanmi sme ani na sekundu neváhali a na ďalší deň sme odleteli do USA. Nevedeli sme kde presne je a tak nám Tom pomáhal ale on našiel iba to že by mal byť v Minnesote. Tak sme sa vybrali tam ale Tom nič viac nenašiel a tak sme sa tam iba ubytovali. 

Každý deň sme sa snažili nájsť potrebné údaje ale nič. Nikdy nič. Takto to šlo celý 1 týždeň až nakoniec Tom niečo našiel. Povedal nám ulicu kde býva to hovno a mi sme tam aj išli.

Z pohľadu Caitlin:

Otvorila som oči a nado mnou som videla doktora. Ledva som zo seba niečo dostala ale podarilo sa mi prehovoriť.

"Pán doktor? Čo tu robím? A kde to vlastne som?" nič som nevedela a ani som si na nič ako som sa sem dostala nepamätala

"Ahoj Caitlin vieš odpadla si, našli sme ťa v posilňovni. Tvoj priateľ nám zavolal a povedal aby sme sa na teba išli pozrieť pretože si niekoľko hodín nedvíhala mobil."

"Aha." nevedela som čo povedať

"Cait bola si v umelom spánku týždeň. A keď sme ťa ošetrovali zistili sme že keď sa preberieš mohla by si stratiť pamäť. Pamätáš sa na svojho manžela Jacka?"

"Na koho?" nemala som ani potuchy o kom vraví

"Počítali sme s tým. " bola som šokovaná aj keď som nevedela kto je ten Jack.

"Stratila som pamäť navždy?" hrozivo som sa spýtala

Doktor si vzdychol "Pravdepodobne áno ale je tu percento asi tak 10% ku 100% že sa ti tvoja pamäť vráti, ale je to veľmi malé percento!"