Verím len nám

15

Z pohľadu Caitlin:

Keď v tom zrazu padli na zem. Pozrela som sa prečo a videla som ako tam stáli John, Fredo a Jerry.

"Ďakujem vám" hodila som sa im okolo krku

"Není zač, ale ďakuj Jackovi, keby nám zo svojho auta neposlal súradnice nikdy by sme tu neprišli." povedal Fredo

Pobozkala som Jacka na znak toho, že mu ďakujem.

"A prečo vám to dočerta trvalo tak dlho? A kde sú ostatný?" vybuchol Jack

"Pokoj chlape, ale auto máš dakde 5 kilákov odtiaľto. Prešli sme asi 5 blokov kým sme ťa našli! A ostatný sú vzadu, prehľadávajú či tu náhodou nezostali nejaký svedkovia." snažil sa ho upokojiť Fredo

No nepodarilo sa. Bol naštvaný čim ďalej viac, chalani išli za ostatnými a zostal tu iba John ktorý, ma poslal za Lay. Prechádzala som nejakou tmavou chodbou myslela som že som sa stratila kým na mňa nezakričala Lay.

"Cait tu som si v poriadku?" pribehla ku mne

"Ahoj Lay, som rada že ťa tu vidím. A neviem či som v poriadku ten Dues či ako sa to do pekla volal ma chcel znásilniť. Nemohla som sa brániť lebo som bola pripútaná. Ale Jack ma našťastie zachránil. Ale je mi z toho akosi blbo!" bola som znepokojená

"Cait, kľud neboj sa všetko bude dobre." snažila sa mi pomôcť ale myslím že mi teraz nepomôže nič

"Chcem ísť do auta, necítim sa tu dobre."

Lay prikývla a bežala to oznámiť Johnovy aby jej dal kľúče. Sadla som si na zadné sedadlo a Lay vedľa mňa. Len sme pozerali do blba kým som neprehovorila.

"Lay, prečo sa toto deje iba mne? Človek ktorého som mala rada zomrel kvôli mne, toho ktorého milujem sa musí bez pohnutia pozerať ako má chcú znásilniť, musela som bez rozlúčenia opustiť svoju rodinnu aby sa im kvôli mne niečo nestalo. Prečo?"

"Cait chápem ťa, ale musíš to pochopiť aj ty. Toto sa teraz bude stávať častejšie."

Pokrútila som hlavou. "Nebude."

Lay sa nemala čas spýtať sa prečo lebo do auta nastúpili chalani vrátane Jacka. Sadol si vedľa mňa a ospravedlňoval sa mi.

"Cait prepáč, všetko je len moja vina. Mrzí ma to." 

Nezmohla som sa na slovo, nevedela som že to dopadne až takto. Nezmohla som sa na slovo a ani na kývnutie hlavou. Keď sme boli doma, Jack ma zobral na ruky a vyniesol ma na posteľ do našej izby. Tentoraz som sa zmohla na slovo a povedala mu že chcem ísť do druhej izby, tak kde budem sama. 

Protestoval ale potom mi vyhovel. Zavrela za sebou dvere a ja som rozmýšľala. Celú noc som nespala, rozmýšľala som čo urobím.

Z pohľadu Jacka:

Keď som Cait na jej želanie zaniesol do inej izby šiel som za Johnom. Spýtal som sa čo sa jej tak mohlo stať. Povedal iba že je z toho roztrasená. 

"John, ona sa ledva zmohla na slovo!"

"Nechaj ju teraz chvíľu samú a potom choď za ňou. Jediné čo potrebuje aby pri nej niekto bol!"

Prikývol som, šiel som sa osprchovať. Dal som si studenú sprchu, a šiel som do kuchyne urobiť nejaké jedlo pre Cait. Keď som bol hotový šiel som do jej izby. Otvoril som dvere ale v izbe nikto, všimol som si že na posteli ležal lístok. Položil som jedlo na stôl a prešiel k tomu listu a začal čítať:

Milý Jack

Nemohla som to vydržať, človek ktorého mám rada kvôli mne zomrie. Človek ktorého milujem sa na mňa pozerá ako trpím a nemôže nič robiť. S každým koho mám rada sa niečo stane, nemôžem takto ďalej žiť. Odchádzam, možno sa vrátim keď mi bude lepšie a situácia sa trochu upokojí! 

Odkáž Lay že ju mám rada a Johnovy že ďakujem že mi ale aj nám veľa krát pomohol. Je to ako môj brat a teba milý Jack milujem najviac na svete. Ale nemôžem riskovať že stratím aj teba. Sám si mi vravel že po tebe idú.  A ja neprežijem ak zomrieš.

A preto si myslím že bude najlepšia ak tu kde práve idem, ostanem. Prepáč mi to Jack, ale je to pre mňa teraz najlepšie. Musím na teba zabudnúť lebo ťa milujem. 

Prosím nekontaktuj ma, len to zhoršíš. Ďakujem.

Z láskou Caitlin.

Keď som to dočítal, myslím že sa mi na sekundu zastavilo srdce! Šiel som sa rýchlo pozrieť či si zobrala peňaženku v ktorej bola jej kreditka ktorú som jej dal. Nenašiel som. Rýchlo som zavolal do banky nech zablokujú kartu, tam mi však oznámili že karta je prázdna.

Začal som zo všetkým trieskať. Šiel som za Johnom čo mám robiť.

"Bro čo sa stalo? "spýtal sa ma John

"Ona odišla, nechala tu list. Kreditku si zobrala, chcel som ju zablokovať ale bola prázdna."

"Čo? To snáď nie." podal som mu list "Preboha nemôže ísť za rodinnou riskuje smrť! Rýchlo poďme!"

"Kde?" spýtal som sa

"Na letisko, je to asi 20 minút čo odišla. Zatiaľ čo ti so bol v sprche a v kuchyni. Tak davaj, nemohla predsa odletieť tak rýchlo!"

Prikývol som a rýchlo sme bežali do auta. Keď sme boli na letisku, s Johnom sme sa rozdelili. A pri každej kabínke sme sa pýtali či si tu Caitlin Jameslyová nekupovala lístok. Každý povedal že nikto taký tu nebol. Ostala posledná kabínka a šiel som k nej ja.

"Dobrý, prosím bola tu Caitlin Jameslyová?" spýtal som sa tej žene v kabínke

"Áno bola tu."

"A? Akú si kúpila letenku?"

"Žiadnu, prišla potom si to rozmyslela a odišla, mrmlala si že nemôže ísť lietadlom lebo by ju niekto našiel.“

"A kde potom šla?"

"To bohužiaľ neviem."

Odišiel som a napadlo ma že keď chcela utiecť šla s loďou. S Johnom sme sa vybrali na prístav. Každého sme sa pýtali ale naposledy tu loď odplávala pred 2 hodinami. Stopom ísť nemohla. Nemali sme potuchy ako s ostrova mohla odísť za 20 minút, keď nešla lietadlom ani loďou.