Verím len nám

22

Z pohľadu Caitlin

Zostala som tam len tak sedieť bez pohnutia. Vyrazilo mi to dych. Musím priznať že som na Mel bola chvíľu naštvaná, ale uvedomila som si akú mi povedala vynikajúcu správu. Bola som šťastná, ale zároveň aj nešťastná.

"Wau, to je vynikajúca správa. Som veľmi šťastná no zároveň aj trošku sklamaná. Vieš Mel bojím sa že ti Michael ublíži." povedala som a do očí sa mi nahrnuli slzy, neviem či to boli slzy šťastia alebo smútku.

"Cait, neboj sa. Ja a Michael sa ľúbime, nič by mi nespravil. Viem že pre tvojho manžela je to nepriateľ ale pre mňa nie. Má ma naozaj rád." na jej očiach som videla že bola šťastná, nechcela som dopustiť aby kvôli mne trpela tak som sa usmiala

"Gratulujem! A v koľkatom si mesiaci?" spýtala sa Lay

"V druhom." usmiala sa Cait "Dieťatko by sa malo narodiť v Novembri, resp. o 7 mesiacov."

"A už vieš ako sa bude vo-" a v tom mi zazvonil mobil

"Ahoj, áno, počuj chceli by sme sa ešte chvíľu zdržať nevadí? Okey, ľúbim ťa. Ahoj." volal mi Jack

"Prepáč Mel, volal mi Jack. Povedala som že sa chvíľu zdržíme, nevadí?" 

"Samozrejme že nie. Som iba v 2 mesiaci určite teraz neporodím." zasmiala sa Mel "A ak to bude chlapec bude sa volať Nicholas a ak to bude dievčatko bude sa volať Mia."

Usmiala som sa, vybrali pekné mená. Keď sme sa dorozprávali šli sme si ešte pred odchodom naposledy zatancovať. Na to že je Mel tehotná, tancuje dobre. Bolo 23:00, všetky sme už boli unavené a najme Mel. Zavolala som Tomovi nech pre nás príde. 

Čakali sme na neho asi 20 minút kým konečne prišiel. Nasadli sme, no Tom sa začal správať nejako čudne. 

"Dievčatá, ehm...nechcete ešte niekam ísť?" pozrel sa na nás a podozrievavo sa usmial

"Tom? Ty asi nie si v poriadku. Kam by sme akože mali ísť? Všetko je zatvorené, okrem klubov a mi do ďalšieho ísť nechceme sme unavené." osviežila som Tomovi pamäť

"Tak to je naozaj výborne." s babami sme sa na seba nechápajúco pozreli

"Čo je na tom akože také vynikajúce? Prepáč Tom ale asi sme na teba moc pomalé." zasmiala sa Lay

"Veľmi vtipné. A nechceli by ste si dať masáž?"

"Tá by sa nám zišla, čo poviete baby?" spýtala som sa Lay a Mel

"Súhlasím s tebou Cait." súhlasila Lay

"Cait, je to výborný nápad ale ja nemôžem. Michael už o mňa bude mať starosti, veď vieš prečo." žmurkla na mňa Mel

"Áno viem, v pohode. Zavezieme ťa domov." a vtedy mi to cvaklo "Momentík, ty predsa bývaš v Argentíne." neviem to presne popísať ale hodila som na ňu taký otáznikový face.

"Haha, Cait, Cait, Cait. Ach....s Michaelom sme sa prisťahovali k nemu domov."

"Ahá, bože vy na to naozaj nejdete pomaly." zasmiala som sa "Dovezieme ťa domov." otočila som sa k Tomovy

"Čože? K Michaelovi? Tak to nie, nejdem riskovať. Nie žeby som sa bál, ale bojím sa o vás Cait."

"Tom, neboj sa. Michael nám nič neurobí. A čo by asi povedal keby sme jeho ženu nechali niekde na ulici v noci samú?" tak myslím si že Lay ten odvoz zariadila

Auto pomaly zastalo, ja som vystúpila a pomohla som Mel vystúpiť. Chcela som ju odprevadiť až k dvverám ale povedala že to zvládne. Rozlúčila sa s nami a ja som mohla nasadnúť do auta.

"A mimochodom Cait, nehovor to každému." zakričala za sebou Mel

Prikývla som na znak pochopenia a mohli sme vyraziť na tú masáž. Dorazili sme k veľkej budove, na moje prekvapenie nebolo zavreté. Tom nás zaviedol k jednej paní (mala tak medzi 30-40 rokov). 

Tom odišiel a povedal iba že si pre nás o hodinu príde, mi sme sa s Lay vyzliekli a dali si na seba uterák s ktorým sme si ľahli na masážny stôl. Tá paní prišla k nám ešte z jednou paní ktorá bola približne taká stará ako tá prvá. 

Poriadne nás pomasírovali. Mala som pocit akoby som sa znovu narodila. Ani som sa nenazdala a trištvrte hodiny bolo preč. Šla som sa spolu s Lay prezliecť. Zišli sme dole pred budovu kde už stál Tom. Zaviedol nás domov.

Z pohľadu Jacka:

Keď som započul tu otázku zostal som tam len tak stáť. Po 10 minútach má John prebral zo slovami že Tom už išiel pre dievčatá a že ich doviezol na masáž. Ale bez Mel tú doviezol domov ku Michaelovi, a že máme približne hodinu kým sem dorazia.

Okamžite som sa prebral a šiel robiť ďalšie veci. Keď som dával do našej spálne s Cait odpočúvacie zariadenie, pomyslel som na jednu vec. Zvolal som všetkých chalanov.

"Chalani máme iba necelú 1 hodinu takže nebudem zdržiavať. Prišlo mi na um že bude najlepšie keby každý kontroloval kamery a odpočúvacie zariadenie vo svojích izbách. Pri ostatných kontrolách domu sa budeme striedať."

Všetci sa zasmiali ale súhlasili, potom sa vrátili do svojej práce. Asi 10 pred príchodom Lay a Cait sme mali všetko hotové. A mohli sme všetko náradie poupratovať. Odkladal som šróbovak keď v tom sa otvorili dvere.

"Ahojte všet-Jack čo robíš s tým šrobovákom?" spýtala sa Cait

"Ale nič, len sa pokazil vypínač tak som ho šiel opraviť." toto bola čistá improvizácia

"Wau, ešte som ťa nevidela niečo opravovať." zasmiala sa Cait, uľavilo sa mi že na to skočila

Dievčatá sa šli umyť a prezliecť. Prišlo mi to trochu nefér že jej musím klamať. Chápem nevie všetko ale o tom že musím kontrolovať našu spoločnú izbu a k tomu navyše celý dom, kvôli jej krstnej. Prišlo mi to ľúto, keď v tom som sa spamätal. Aj ona mi predsa klamala a nepovedala o tých dverách.

Vybral som sa za Cait, bolá už po sprche takže som sa jej rovno opýtal.

"Cait? Čo majú znamenať tie zabezpečené dvere?" 

"O akých dverách to hovoríš?" bol som prekvapení že mi nepovedala hneď pravdu

"Cait, neklam! Viem o tom, bol som tam a položilo mi to otázku." tak toto rozhodne nečakala, stratila reč

Začala si mrmlať niečo pod nosom, niečo ako: Pre boha, asi som omylom keď som odchádzala zanechala svoj otlačok na bezpečáku

"Ehm...Jack no vieš...."

"Nie, Cait klamala si ma. Chcela si ma presvedčiť že žiadne dvere nie sú. Prepáč ale toto je absurdne." otvoril som dvere a mal som na pláne odísť, keď ma Cait zastavila

"Jack počkaj! Nechcem ťa klamať poď so mnou prosím, ukážem ti čo tam je."

Následoval som ju až k tým dverám, chcela aby som odišiel aby mohla povedať heslo. Urobil som tak ako mi kázala. Keď sme vošli dnu nemohol som uveriť- všade boli šaty, topánky, make-up a ostatné debilini. Zasmial som sa.

Prišiel som k nej a ospravedlnil sa. Povedala že ju to mrzí a že už mi už nikdy nebude klamať. To ma dorazilo ale musel som sa premôcť bežal som za Tomom (pretože aj v tej miestnosti kde boli dvere sme mali zariadenie ale potreboval som ho aj za dvere.) aby mi povedal heslo.

No len si preglgol a pustil mi tú nahrávku kde Cait povedala heslo. 

Namyslený, pekný, úbohý ale za to výnimočný chalan.