Verím len nám

33

Z pohľadu Jacka:

"Takže to pre teba bola nechcená svadba?" zosmutnel som keď mi Cait povedala že si ma vzala iba z nutnosti.

"Jack, no vieš..." zastavila sa a pozrela sa späť na strop. Zahryzla si do pery a rozmýšľala čo má povedať.  "Nebola to pre mňa nechcená svadba, ja len vravím že to bolo moc priskoro." pozrela sa späť na mňa a oblizla si pery

"Chápem, takže si si ma nechcela vziať." chápajúc som prikývol, vedel som že tento deň bol celý na hovno.

"Nie!" vyprskla Caitlin "Si strašne komplikovaný, vždy všetko zamotáš." jemne sa zasmiala ale keď si všimla že táto téma nie je na smiech okamžite prestala. Pozrel som sa na ňu aby pochopila že ma pokračovať v tom kde začala. "Jack pozri, keby som nevedela čo sa ti všetko môže stať a pod. Nevzala by som si ťa. " nastala malá pauza, chytila mi ruku. "Ale to neznamená že by som ťa nemilovala. Ostala by som pri tebe aj keby som nebola tvoja žena. Bola by to len otázka času kedy by som si ťa vzala. Je zbytočne čakať 10 rokov, kým to príde." pozrela sa inde a rukou stále držala tu moju

"Ty by si sa chcela vydávať až o 10 rokov?" vyvalil som na ňu oči a zasmial som sa

"No nevravím? Vždy všetko zamotáš." prekrížila si ruky na hruď 

"Milujem ťa." pozrel som sa na ňu a priložil som jej moje pery na jej. Potom so sa odtiahol a popremýšľal som. "Tak počkaj! Ja vždy všetko zamotám? A čo naše prvé stretnutie?" pozrel som sa na ňu.

Caitlin porozmýšľala a potom sa otočila ku mne. "To si tiež zamotal!" zasmiala sa. Nechápane som sa na ňu pozrel a dal jej rukou znak aby mi to vysvetlila. "Povedal si mi pravý opak toho čo si mi chcel povedať." prižmúrila očami.

Porozmýšľal som a potom mi to všetko došlo. Zasmial som sa nad tým aký som bol vtedy blbý. Žmurkol som na Caitlin a prevrátil som sa opäť na ňu. Začal som ju vášnivo bozkávať. Caitlin sa odtrhla a vtedy som sa na ňu pozrel. "Jack, nie. Prepáč." bola znepokojená, prikývol som a zišiel som z nej. 

"V poriadku. Nejdem ťa do ničoho nútiť." 

"Prepáč, ja len že--" nadýchla sa a pokračovala. "Práve teraz sa na to necítim."

"To je v poriadku Caitlin, ako som už povedal." chytil som jej ruku a palcom som jej hladkal dlaň. Pozrela sa na mňa a zdvihla obočie.

"Nezaujíma ťa prečo to nechcem?" 

"Nie." usmial som sa na ňu "Ak nechceš tak nechceš. Nejdem ťa do ničoho nútiť."

Caitlin to konečne pochopila a usmiala sa na mňa. Boli sme unavený tak si Cait ľahla a ja som po čase zaspal spolu s ňou.

Z pohľadu Caitlin

Cítila som ako mi niekto nežne bozkáva ruku, usmiala som sa a pomaly som otvorila oči. Vedela som že to bol Jack, otočila som sa na druhý bok aby som bola pri ňom. 

"Dobré ráno, miláčik." milo prehovoril Jack. V ruke držal tácku s jedlom ktoré, voňalo naozaj pekne. "Spravil som to raňajky." usmial sa a položil tácku ku mne.

Pozrela som sa na jedlo, nedávalo mi to zmysel, zodvihla som sa a bola som opretá o ruky ktoré som mala za chrbtom. "Ty vieš variť?" zdvihla som obočie a znova som sa pozrela na jedlo.

"Nie, ale kávu so šalátom spraviť viem." posmešne odfrkol čo ma donútilo sa nad ním zasmiať. Nežne som ho pobozkala na líce a zobrala som si kávu.