Ethan Swan

II

"Daisy,Daisy počuješ ma?!"
Potriasla som hlavou,chvíľu môjmu zraku trvalo zaostriť. Diana sa ku mne skláňala,na tvári mala vystrašený výraz.
"Len...len sa mi zatočila hlava."
Pomaly som vstala zo zeme,oprášila si biele šaty a chrbtom sa oprela o stenu.
"Naozaj si v poriadku? Pripadáš mi neprirodzene bledá."
Jej vyatrášené oči si neustále prezerali moju tvár,toto už nie je vtipné Leah! Mohla by si s tým prestať,aspoň v škole?! Moja drahá,vieš ako ma to baví? Nesmiesme sa zabávam na tých vystrašených hlupákoch,ktorý si myslia,že ti môžu pomôcť. Najvic na tom naivnom idiotovi,ktorý si myslí,že je tvojou spásou.
"Už mlč!"
Diana až nadskočila,ako sa zľakla môjho kriku. Super,vďaka Leah teraz vyzerám ako psychopat. Smiech,jej odpoveďou bol len jej hlúpy smiech. Ako som mohla toľko rokou žiť s niekym tak protivným,podlím a sebeckým? To isté by som sa mohla spýtať aj ja teba a navyše ty si narozdiel odo mňa ešte aj smrteľná. Chvala bohu,ak by som ťa mala trpieť celú večnosť asi sa zblázniť. Dovol mi zasmiať sa,veď už teraz vyzeráš ako schyzobrenik,počuješ predsa hlasy. Booo! Mám pocit,že ti nesmrteľnosť začína liezť na tvoj neexistujúci mozog. Ticho,och Leah buď už aspoň dnes tak ticho ako teraz! Diana na mňa stále vystrašene hľadela.
"Prepáč Dia,len ma strašne bolí hlava."
"To nič Daisy,len by bolo zrejme lepšie ak by si šla domov."
"Tú jednu hodinu to už vydržím."
Neveriacky na mňa pozrela,tiež som si tým nebola celkom istá,no musím sa naučiť žiť so silnejšou Leah. Zrejme mi to bude trvať dlhšie,ale nejak to predsa zvládnem. Áno,zvládnem to a napokon bude ona tá,ktorá sa bude musieť vzdať. Je ťažke bojovať,keď jediný komu môže byť ublížené ste vy sami.