Ethan Swan

XVI

"Ethan! Ethan!"
"Daisy počkaj ma! Prosím ťa stoj!"
Neustále opakujú moje meno bežala ďalej,no niečo mi pripadalo nesprávne,niečo nebolo tam,ako málo. Okolo sa začalo rozlišovať biele svetlo a Daisy bežala rovno do silnej žiari. Začínam už naozaj šalieť? Bez zaváhania som bežal za ňou,musím prísť na to,čo sa to do pekla deje.

"Ethan!Ethan!"
Jej hlas sa chcel,ako by plakal a bola veľmi ďaleko. Všetka energia opustila moje telo,do poslednej bunky. Čo sa to deje? Chlad sa rýchlo rozliala po mojom tele,toto nenapoveda nič dobré. Pomaly začal upadať aj môj mozog, posledné,čo si uvedomil bol fakt,že umieram.
"Milujem ťa a navždy budem."
Tma tak nekonečná tma.

Nie,už znova nie,hlúpe biele svetlo. Nechcem umrieť,nemôžem umrieť! Čo bude s Daisy,čo sa stane s moju krásnou Rosie? Musím sa vrátiť späť,nemôžem zomrieť. Nemôžem opustiť mamu,veď okrem mňa nikoho nemá,nemôžem ich obe opustiť. Posadil som sa,nespúšťajúc oči zo silnej bielej žiari. Môže to byť len klinická smrť a o pár sekúnd sa preberiem. V hlave sa mi rozsvietili kontrolka,ako som mohol len tak zomrieť? Veď som b v poriadku,bol som v záhrade a bežal za Daisy. Všetko, všetko bolo v poriadku. Všetko až na to,že neexistovala,nikto si na ňu nespomínal. Dúfam,že je toto celé len jedna hrozná nočná mora,z ktorej sa čo najskôr zobudím.