Ethan Swan

X

Celú noc som nemohol spať,neustále som si lamal hlavu nad tým,kam mohla zmiznúť. Je možné,aby niekto len tak zmizol a s ním zmizli aj všetky spomienky naňho? Existuje Leah,takže je možné všetko. Skleník,to je ono,musím sa dostať k skleníku! V momente som sa posadil k počítaču a začal hľadať trasu k skleníku,hodnú chvíľu mi to trvalo. Mama mi auto urcite nepožičia,takže budem musieť prehovoriť Adama. Možno si na Daisy bude spomínať Diana,boli predsa veľmi dobré kamarátky.
Musí si na ňu pamätať ešte niekto okrem mňa,je nemožné,aby som mal spomienky na neexistujúce dievča. Nájdem ju aj keby mám ísť na koniec sveta,musí tu niekde byť. Pravdaže by bolo ľahšie hľadať ju,keby si o mne moja mama nezačína mysliey,že šaliem. Vôbec mi neverí,myslí si,že sa mi v kóme prisnilo nejaké dievča,o ktorom si myslím,že existuje. Neruším ako jej ma inak vysvetliť,že Daisy nie je len výplodom mojej fantázie,že naozaj existuje a chodí po Zemi. Dúfam,že mi hude veriť aspoň Adam,ale ak nie,nájdem Daisy aj sám.

S veľkými kruhami pod očami som schádzal dolu schodmi,mamin vydesený výraz ma len utvrdil v tom,ako hrozne vyzerám. Spustil som svoje zoslabnuté telo na stoličku a s námmahou do seba dostal zopár toastov so zeleninou.
"Ethan,spal si vôbec?"
Len som pokrútil hlavou,nemal som sily klamať jej,s mojim výzorom to ani nemalo zmysel.
"Bude lepšie ak ostaneš dnes doma."
"Nie,som v poriadku."
Bez ďalších zbytočných slov som vstal od stola,vzal vak a vyšiel z domu. Malá prechádzka do školy mi predsa neuškodí. Šiel som dlhšou cestou okolo parlu,leď moju pozornosť upútala silueta pohybujúca sa medzi stromami.
"Daisy!"