Ethan Swan

VIII

Zvesila som nohy z postele,jemne som nimi kolísala. Zaujímalo by ma,ako dlho ma tu ešte budú držať a tiež by som rada vedel,ako je na tom Ethan. Nechcú ma pustitť z izby,vraj som sa ešte dostatočne nezotavila.
Ale prosím ťa Daisy,veď si úplne fit a ja sa tiež cítim lepšie. Leah ale doktori o tebe nevedia a ani nevedia o tom,že mi pomáhaš v zotavovaní. Zoskočila som z postele,pomaly som kráčala ku dverám. Chvíľu som premýšľala nad tým či to ma nejaký význam,už niekoľko krát som sa pokúšala opustiť izbu,no vždy ma niekto chytil. Trasúce sa prsty som obtočila okolo kľučky,víde mi to dnes? Pomaly som otvorila dvere,šnúrky z mojich topánok sa šúchali po podlahe. Kde leží Ethan? Viac som sa zababušila do sivej mikiny,kde môže byť?
Daisy,prečo si sa nespýtala kde leží? Tvoje dokonalý plán má určité nedostatky. Čuš Leah,ja ho viem nájsť aj sama!
"Slečna Violet!"
V momente som stuhla,sestrička ktora ma ohlásila ma už poznala. Pomaly som sa otočila,prísne na mňa hľadela.
"Vravela som vám,že ešte nemáte vychádzať z izby."
"Ja viem,ale ja potrebujem vedieť či je v poriadku,potrebujem ho vidieť. Prosím,aspoň raz."
Znovu sa mi pred očami odohrala celá nehoda,nahnalo mi to slz do očí. Áno Daisy,skús sa rozplakať,možno ju to obmäkčí. Zahraj na city,to zaberá takmer vždy. Slza mi stečie po líci a tvárou sestričky sa niečo mihne,jemne prikývne. Otočí sa a kráča chodbou,bez váhania sa rozbehnem za ňou. Vedie ma k Ethanovej izbe,viem to,tuším to,dúfam v to. Keď sa mi ju konečne podarí dobehnúť,stojí pri izbe s presklenou stenou,za ktorou je Ethan. Ruakmi som si zakrila ústa,slzy sa premnia na malé vodopády stekajúce po mojej tvári. Nehybne leží na posteli popripájaný na všeliaké prístroje.