Ethan Swan

VI

Pomaly som otvoril oči,Daisy spala schúlená v kresle pri okne. Pokožku mala takmer tak bledú ako steny nemocničnej izby a na čele sa jej hojila aká si rana. Tak rád som ju opäť videl,je v poriadku a to je hlavné. Mala na sebe veľkú sivú mikinu,vyzerala tak krehko ako porcelánová babika. Pomaly zdvihla hlavu,pretrela si tvár a zahľadela sa na mňa. Myslel som,že si hneď všimne to,že som sa prebral,no zrejme ešte sčasti spala. Vstala,zopla si vlasy a podišla k posteli. Už-už sa ku mne sklánala,keď si všimla,že som sa prebral. V momente sa jej po lícach roztiekli slzy,no nevyzerala najšťastnejšie. Zanechala otlačok pier na tých mojich a vyšla z izby,zrejme šla po doktora.

Chvíľu som čakal,dlhšiu chvíľu,no potom do izby vošiel doktor. Čakal som,že sa vráti aj Daisy,no nevrátila sa. Prečo odišla? Čo ak sa jej niečo stalo?
"Pan doktor,kam zmizlo to dievča,ktoré tu sedelo?"
Doktor mi venoval nechápavý výraz,potom sa na moment zamyslel a znovu mi pozrel do tváre.
"Pán Swan,nikto okrem vášho kamaráta a matky vás nebol pozrieť,je možné,že ste si to dievča len predstavovali."
"Nie,nie to určite nie,veď so mnou sedela v aute,keď sme havatovali."
"Ale vy ste nemali nehodu."
"Čo? Ako to že som nemal nehodu? A...ako som sa sem potom dostal?"
Začínal som byť zmätený,ako je možné,že vštko čo si pamätám nie je pravda? Mohla sa mi Daisy naozajlen zdať? Čo ak je mŕtva?
"Naozaj si nič nepamätáte?"
"To čo si pamätám zrejme nie je pravda."
"Pán Swan,po ceste zo školy vás niekto napadol a dobil do bezvedomia."
"Čo?"
Nechápal som,zrazu som mal pocit,že je celý svet hore nohami. Všetko bolo inak,úplne inak a aby toho nebolo málo,začínal som mať strach o Daisy.