Ethan Swan

XIX

Som naozaj mŕtvy? Bál som sa otvoriť oči, aj keď už nezostalo z môjho pôvodného tela asi nič. Len prázdna schránka, ktorá čoskoro skončí v zemi schovaná v dervennej škatuli. Kubíky sĺz pokropia môj hrob a zlomia srdce moje mame a mojej milovanej krásnej Daisy. Daisy, ktorá už predo mnou nebude stáť, neuvidím ju usmievať sa, nepobozkám ju a nikdy jej nebudem môcť povedať o tom, ako veľmi ju milujem, ako s ňou chcem zostať a zomrieť až potom, ako zomrie ona. Teraz to je však už jedno, som mŕtvy. Môžem ju akurát tak ísť strašiť, zatiaľ čo ona už svoje vlastné strašidlo má. Stará škatuľa, ach aj tak mi moja Daisy chýba. Aj keď sme vďaka Leah nikdy neboli sami, chýba mi. Moja krásna Daisy.

Chýba mi to všetko, čo sme ani nestihli zažiť, kam sme snestihli ísť a všetko, čo som jej tak veľmi chcel povedať, no je možmé, že už jej to nikdy nepoviem. Najviac sa však obávam toho, že sa jej niečo stane. Leah je teraz omnoho silnejšia a to je veľmi zlé, pretože už sa Daisy pokúsila raz zabiť. Vtedy som tam bol ja, dokázal som tu zabrániť. Teraz som však tu, niekde v prázne, mŕtvy.