Ethan Swan

XIV

"Ethan znovu tam cheš ísť? Nemyslíš,že to prestáva mať význam,ktorý to nikdy nemalo?"
Adam sedel na sedadel spolujazdca a neustále sa sťažoval,na čo so mnu vlastne išiel? Mal mi povedať,že nikam nejde,nemusel by som počúvať jeho sťažnosti.
"Kľudne si mohol zostať doma,nenútil som ťa ísť so mnou."
"Aj keď nemám žiadne racionálne vysvetlenie pre to,že už mesiac po škole prejdeš desiatky kilometrov,len pre to,aby si šiel do poondiatej botanickej záhrady,nenechám ťa v tom samého."
Konečne povedal niečo,čo ma tak veľmi nenútilo zastaviť auto a nevchať ho na kraji cesty. Áno,už to je skoro mesiac,čo som videl Daisy pred školou a áno,odvtedy chodím do botanickej záhrady,dúfajúc,že ju stretnem. Adam sa na mňa spoledné dni nemohol pozerať,preto začal jazdiť so mnou. Nesťažujem sa,to je skôr jeho parketa,nikedy je horší ako moja mama. Tá sa o mňa tiež dosť bojí,stale mi opakuje,že to nemá význam,aby som navštívil odborníka a spoledné týždne k tomu pridala aj požiadavku,aby som sa oholil. Je pravda,že som na strnisko na mojej tvári dosť kašľaľ,vlastne v poslednej dobe kašľem na všetko,chcem len nájsť Daisy. Naozaj by som konečne rád vedel,čo sa to tu deje a ako je do čerta možné,že si ju pamätám len ja. Musím všetkým dokázať,že nie som blázon a,že moja krásna Rosie existuje.

Odstavil som auto pred bránou parkou,v ktorom sa nachádza botanická záhrada. Adam s nechuťou vystúpil z auta,nabudúce ho nebudem brať so sebou.
"Zasa máš v pláne sa tu dlho do noci bezvýznamne prechádzať?"
"Ak s tým máš problém,zaveziem ťa domou a vrátim sa sem sám."
Na zvak toho,že sa vzdáva zdvihol ruky do vzduchu a ako poslušný psík vošiel do parku. Prešli sme k botanickej záhrade,tak veľmi som veril,že ju tu znovu uvidím,že ju Adam uvidí,aby mi veril. Posadili sme sa na lavičku. Dni pred tým sme sa prechádzali,no dnes som len chcel sedieť a tichi sledovať záhradu. Adam sa venoval svojmu mobilu,keď som čosi zazrel schovať sa za ker. Rýchli som vstal a rozbehol sa kamsi preč.