Ethan Swan

XI

Kľučkoval som medzi stromami nasledujúc siluetu,musí to byť ona! Zastal som až vtedy,keď som vbehol do jazera,silueta pokojne kráčala po hladine. Vtedy som si všimol zvláštne svetielka okolo striebornej hrivy bytosti kráčalúcej po vode. Bytosť sa ku mne otočila,v momente som vedel kto to je.
"Leah!"
Jej fialové oči aa zabodli do mojich,odporne sa uškrnula. S ľahkosťou sa rýchlo dostala predo mňa,začal som cúvať. Jej tvár sa skrivila do šialeného výrazu,mal by som čo nejrýchlejšie zmiznúť. Najrýchlejšie ako som vedel som sa rozbehol preč,strach z Leah ma hnal naozaj rýchlo. Vyletel som z parku ako neriadená strela a v tej rýchlosti som do niekoho vrazil.
"Ethan,kamarát si v poriadku?"
Adam na mňa vystrašene hľadel,neodpovedal som mu. S malo dušičkou som sa pozrel do parku,nikde nič. Vydýchol som si a pozrel na môjho kamarata.
"Kamoš vyzeráš hrozne."
"Celú noc som nespal,takže môžem byť rád,že nevyzerám ako zombie."
"Ďaleko od toho nemáš."
Prebodol som ho pohľadom,no v momente sme sa na tom zasmiali a vykročili k škole.

Naozaj dlho som uvažoval nad tým či sa ho na Daisy opýtam,no na úplne iné myšlienky ma priviedlo to,čo som videl. Diana prešla okolo nás a Adam sa na ňu len zasnene díval.
"Prečo za ňou nejdeš?"
Potriasol hlavou a nechápavo pozrel na mňa,povedal som niečo zlé?
"Prečo by som za ňou mal ísť?"
"Veď spolu chodíte."
Adam na mňaa pozrel,jeho burácajúci rehot ma zneistil. Venoval som mu zmätený pohľad,niečo mi ušlo? So smiechom ma potľapkal po pleci.
"Kamarat,zrejme ťa priveľmi udreli do hlavy."
Pokračoval k budove školy,no ja som tam zostal stáť ako obarený. Čo sa to tu do pekla deje? Naozaj sa mi všetko len zdalo,naozaj je všetko úplne inak?