Ethan Swan

IX

Mama za mnou dobehla do izby,vydesene na mňa hľadela.
"Ethan čo sa deje?"
"Tá fotka,ta fotka zmizla."
Pristúpila ku mne,zdeseniee na jej tváry vystriedal nechápavý výraz.
"Aká fotka?"
"Daisyna fotka."
"Ethan kto je Daisy?"
"Už s tým prestaň,poznáš ju,prestúpila k nám na školu eše pred letnými prázdninami."
Mamina ruka sa usadila na mojom ramene,uprene sa mi zadívala do očí. Na tvári mala presne rovnaký výraz ako v deň,keď mi oznámila,že ocko zomrel. Ne,ne Daisy nemôže byť mŕtva,nemôže!
"Ethan,na školu neprišiel nikto nový."
Do očí sa mi mahrnuli slzy,nie,nie nie! Začal som nesúhlasne krútiť hlavou. Nie,neverím je,nevraví mibpravdu! Spravil som pár krokov vzad,neverím jej!
"Ethan,zlato si v poriadku?"
"Nemohla predsa len tak zmiznúť,nemohla zmiznúť! Veď...veď bola v nemovnici,bola pri mne."
"Možno sa ti len prisnila,bol si dlho v bezvedomí."
Zničene som sa posadil na posteľ,nezdala sa mi. Ako by aa mi mohol zdať niekto na ooho mám toľko spomienok,tak živých spomienok. Nemôžem predsa milovať dievča,ktoré neexistuje. Niekde musí byť,určite niekde je a ja ju musím len nájsť! Mama sa vedľa mňa ticho posadila,vzala mi z rúk fotoaparát a ustarostene na mňa pozrela. Myslí si o mne,že som blázon rovnako ako ten doktor v nemocnici,ale ja viem,že Daisy existuje. Viem to,ale kam by len tak zmizla a ako je možné,že nik nevie o jej existencií? Musím ju nájsť,musím nájsť niekoho,kto si ju pamätá.
"Ethan,odpočin si. Vyspi sa a všetko bude lepšie,len si odpočin."
S pohľadom upretým kamsi do vzduchoprázdna som prikývol,nemá zmysel vysvetlovať jej nič o Daisy. Spýtam sa na ňu Adama alebo Diany,boli predsa kamarátky. Nikto len tak nezabudne na svoju kamarátku.