Dračí dych

2 Kapitola

Odtrhla som svoje oči od tej príšery a čo najtichšie šla do svojej izby. Rodičia si našťastie ničoho nevšimli. Ľahla som si a únava ma donútila zaspať.

Keď som sa skoro ráno zobudila, pripravená ísť na rannú prechádzku, namiesto stolnej lampy som nahmatala náhrdelník, ktorý som nikdy predtým nevidela. Bol veľmi malý, zo železa na ktorom bol vyritý krásny drak. Veľmi sa mi zapáčil, pretože som si ho hneď povesila na krk.

***

Stará legenda, ktorú nám kedysi dávno hovoril starý otec ma stále nutkala na ňu myslieť. Áno, je to legenda, pravdepodobne celá vymyslená ale to čo som videla ma núti myslieť si opak. Okrem toho hovoril, že už v tej dobe, keď sa draci začali väčšmi vyvíjať, žili kríženci alebo ako sa im hovorí teraz  obojživelníky. Svoju prvú premenu mohol mať v ohni, ale pritom žije so svojou rodinou v horách.

,,Tento druh drakov je veľmi vzácny. Bytosť, ktorá ma tento dar, nesie vo svojom srdci slovo, které ju charakterizuje a chráni. Obyčajný drak má prvú premenu tam kde žije. Nedokáže sa prispôsobiť inému prostrediu"

Každý deň a každú chvíľu som na ňu musela myslieť. Niečo mi vravelo že s tým mám niečo spoločné. Niečo čo by som mala zistiť.

***

Jedného letného dňa som sa opäť vydala na prechádzku do lesa. Moje nohy ma zaviedli k rozľahlému jazeru. Keďže bol teplý letný deň, nemusela som samú seba dlho presviedčať.
Vyzula som si moje šľapky a poriadne som sa porozhliadla, či tu som sama. Nechala som si na sebe len spodnú bieliznu a rozbehla som sa a skokom som sa ocitla vo vode.

Cítila som ako splývam s vodou, ako sa stávam jej súčasťou. Ponorila som sa a náhle som pocítila bolesť na celkom tele. Začala som sa triasť. Voda okolo mňa začala svietiť modrou až smaragdovou žiarou. Niekde pri srdci mi začalo hrozne silno tlačiť. Bolo to veľmi nepríjemné a bolestivé. Mala som pocit, že mi rastú ďalšie končatiny, a keď som sa obzrela naozaj mi rástol chvost a malé zakrpatené krídla. Zaskočilo ma aký mám dobrý zrak, povedala by som, že dokonca lepší ako nad vodou. V tej chvíli som sa nadýchla. Voda. Vzduch. Obidva živly ma teraz držia pri živote.
Pri každom nádychu a výdychu sa mi zväčšovalo telo. Koža mi pomaly tvrdia a menila svoje sfarbenie. Niečo ako tŕne mi rástli po mojom celom chrbte a chvoste. Kedysi malé nevýrazné nechty a zuby sa premenili na obrovské a silné. Súmerne som švihla premenenými prednými a zadnými silnými končatinami. Jedným záberom som preplávala polovicu jazera.
Celé moje nové telo je dokonale prispôsobené na život pod vodou. Pociťovala som ako naberám silu a múdrosť.

Zistila som, čo mám všetko spoločne s dedkovými legendami. Patrím k drakom.

Je to ako prekliatie a požehnanie zároveň.