11 Kapitola; Toffifee

29 7 0
                                    

,,Kde si bola?! Jasne som ti povedala že máš byť do večere doma !'' ,,Mami prepáč. Zdržala som sa'' slabo pípnem ,,Ano? A čo také ťa zdržalo ?''

No súper. Čo si mám vymyslieť? Pravdu? V živote jej ju nepoviem. Nepotrebujem zas ďalšiu kázeň až do rána. Mysli, si predsa drak. Drak!

,,Vo vode som veľmi šantila a z únavy som nakoniec zaspala'' ,,Vo vode'' podráždene povedala ,,Nie, na súši'' ,,Videl ťa niekto ?'' ,, Aj keby áno, bola som v ľudskej podobe'' Mamina sa na mňa neveriacky pozerala. Nakoniec dodala; ,,Dobre, v kuchyni máš večeru! '' ja som len usmiala a šla do kuchyne. V kuchyni som prichytila zlodeja pri čine

,,Nezakázala ty to nahodou mama ?'' ,,Hope, však vieš ako veľmi milujem toffifee. Že jej to nepovies ?!'' smutne sa opytal a nahodil psie oči ,,Ak sa so mnou podelíš, nie'' ,,No poď si dať'' usmiala som sa a spokojne som si zobrala toffifee. ,,A ináč oci,'' polkla som a pokračovala; ,,Všimla som si, že v poslednej dobe sa často rozprávam sama so sebou.'' ,,Cítiš sa len sama. V tvojom veku to je normálne. To prejde. '' ,, Ja, že to je už vážne!'' zasmiali sme sa a spolu sme zjedli dalšie toffifie.

Dráhy čitatelia. Rozhodla som ,že tento pribeh pozastavim. Mám na to svoje dôvody a ešte neviem kedy ho opäť spustiť. Ďakujem za pochopenie.
A toffifee 😂💕

Dračí dych Where stories live. Discover now