Dračí dych

17 Kapitola; Matky majú vždy pravdu

Hneď ako sa od seba odtiahneme, započujem pisklavý hlas, ktorý určite patrí Beatrix. Zahladím sa na skalu nad jazerom a spoločne so Stellou vyčkávame, kým sa neobjavia.

***

,,...tie nemajú dobrý strih, máš v nich priveľké boky. Tu máš, skús si ešte tieto," vyhlási a do rúk mí strká ďalšie oblečenie.
,,Naozaj musím mať oblečené šaty?" vyšteknem a s nechuťou si ich zoberem do kabíny.
,,Hope, prestaň frfľať a láskavo si ich obleč. Uvidíš, že ti budú sedieť," vyhlási v snahe ignorovať môj nesúhlas. ,,Skús si najprv tie žuvačkové. Tie sa ti hodia k tvojím vlasom."
,,Si ako moja mama," zasmejem sa a navlieknem na seba spomínané šaty. Obzriem sa v zrkadle a zistím, že Stell mala pravdu. Naozaj sa mi hodia k mojím vlasom, presnejšie k môjmu meliru.
,,Okej Stell, myslím, že už máme vybraté," vyjdem z kabíny a razom zo mňa vyprchá všetok hnev a nechuť z nakupovania.
,,Mala si pravdu. Naozaj sa ku mne hodia a musím uznať...bol to celkom fajn nápad ísť na nákupy." priznám a obímem ju. Popravde, na žiadne nákupy sme nemali ísť, ale keď sme sa so Stellou rozprávali o párty a o tom čo si oblečieme, zistila že tu nemám žiadne šaty, mimochodom, ani doma nemám žiadne, a trvala na tom aby sme šli na nákupy.
,,Však vieš, matky majú vždy pravdu," zasmeje sa a dodá: ,,Jedny šaty nestačia. Doniesla som ti ich dosť, aby ti aspoň niektoré z nich sedeli. Myslím, že ti idem ešte zopár pohladať." vyhlási a hneď zmizne za tovarom vystaveným na bustách. Vrátim sa do kabíny a z veľkej kopy si niečo vyberem. Keď si už na seba nevlečiem takmer posledné šaty, skoro žiadne mi nesedeli a nepáčili sa mi, započujem Stellu:
,,Našla som ďalšie kúsky," započujem ju a ja potichu zanadávam.
,,Neboj sa, tieto sú prevažne len pre mňa. Môžem vojsť? "nečaká na odpoveď a odhrnie nechutne oranžový záves. Na háčik závesi zopár  šiat, jedny s čiernou sukňou a lososovým vrchom a druhé zas v podobe maskáčovej košele, a na pohľad obyčajné croptopové čierne tričko, ktoré hneď zvesím a lepšie si  ho prezriem. Trochu ma zaskočí, keď na jeho prednej strane spatrím zlatého draka chrliaceho diamanty, rubíny a smaragdy. Trošku viac nepravdepodobné, aby nijaký zlatý drak existoval a k tomu by chrlil drahokamy. Ja aspoň žiadneho takého nepoznám.
,,Vedela som, že sa ti to bude páčiť. Síce, ťa nepoznám ani týždeň, viem už o tebe dostatočne veľa informácií." zasmeje sa, jednou rukou má obíme a dodá: ,,Mám ťa veľmi rada Hope. Cením si tvoju oporu a to, ako si mi pomohla."
,,Ale Stell, " chlácholivo ju pohladkám po vlasoch. ,,Ja som takmer nič neurobila. To len ty si si začala viac veriť. A teraz už choď. Ako vidím," ukážem ne jej kopu a ešte väčšmi sa rozosmejem ,,Mám ešte dosť času na rozhodnutie, kam sa pôjdem najesť."

Stella odíde do vedľajšej kabíny a tričko, spolu s ďalším oblečením, ktoré mi doniesla si oblečiem. ,,Nechápem, kde si splašila také úžasné tričko. Jasné, že je moje" vyrieknem so spokojnosťou v hlase a ešte väčšmi sa zamyslím nad vzťahom ľudí a drakov, keď si ich kópie lepia, či našívaju na oblečenie.

Jedine, že len mňa to trápi.