Dračí dych

4 Kapitola

Takmer som sa neudržala na nohách. Ako to zistil? Je to na mne vidieť? Nebodaj mi trčí zo šortiek chvost? Inštinktívne som začala hľadať chvost alebo akejkoľvek inú (v tejto chvíli) nežiadúcu končatinu, ktorú som nenašla.

Prišla som späť do kuchyne. Otec sa ešte stále smial, ale keď ma uvidel, s zhrozeným výrazom na tvári, prestal. Všimol si náhrdelník na stole, vzal ho do rúk a neveriacky si ho prezeral. Okamžite k nemu pribehla mama a z pod trička si zložila navlas podobný. Otec si vyhrnul rukáv na košeli a odhalil retiazku, na ktorej bol pripnutý medailón. S každej strany ho otáčal a porovnával s tým mojím. Snažil sa nájsť rozdiel, hoc aj nepatrný. Žiadny nebol.

A ako to vieš ?" ,,Poď" vyriekla a chytila ma za zápästie. ,,Kam to ideme ?!" márne som sa opytala, pretože nikto mi neodpovedal, avšak, hneď som to zistila. Otec otvoril dvere do podkrovia.
Pomaly a neisto som kráčala za maminou ktorá ma viedla. Kráčala po schodoch a niečo si pre seba vravela ako: Kde som to naposledi videla alebo V akej truhle

Mamka si kľakla k malej truhlici a začala ju odomykať. Na truhlici boli vyrezané bytostí môjho rodu. Drevo z ktorého bola vyrobená krásne voňala. Keď bola mamka hotová, otočila sa za mnou a dala mi náznak, aby som podišla bližšie k nej. Urobila som čo chcela.

Postupne mi podávala jej obsah. Všetko to robila s tychostou a opatrnosťou. Najskôr mi podala starú čierno-bielu fotografiu. Bol na nej krásny drak, ktorý stál vedľa domu babky a dedka . ,,To som ja " odvetila mama a jemne sa usmiala. ,,Robila som si čo chcela. Užívala a voľne si lietala !" ,,Lietala si ako bohyňa! " pochválil ocko mamku. Mama sa zasmiala o odvetila; ,,Ale to už sú staré časi"

No súper, moji rodičia sú draci a mne nič nepovedali!

,,Prečo ste mi nič nepovedali !?"
Rodičia si zahľadeli do oči.
,,Zlatko, bála by si sa nás" začala vysvetľovať mama ,,A ktomu," pokračoval otec; ,,sa u teba neprejavoval tvoj drak! Keby sme ty to povedali mohla by si naše tajomstvo vyzradiť !"

V tej chvíli som si uvedomila že obydvaja majú naozaj pravdu. Kto by sa nebál príšery, ktorá je známa svojou krvilačnosťou, silou a obobrovskými krídlami?
A ktomu by som im určite nemohla sľúbiť ako malé dieťa, že to nikomu nepoviem. Sme v tom traja..

,,Hope, skús nás pochopiť " smutne vyriekla. Zahľadela som sa jej do oči, ktoré sa ligotali od sĺz ,,Máte pravdu. Prepáčte" ocko sa usmial a otočil sa na odchod. ,,Kľudne si to všetko prezri" pohladkala ma po vlasoch. Zdvihla sa a zmizla za dverami, které za sebou jemne privrela. Ešte predtým než zišla zo všetkych schodoch, tycho zašepkala; ,,Ak sa ti bude niečo páčiť kľudne si to vezmi"

Budem vďačná za každý vote koment a folow ♥.