Dračí dych

9 Kapitola; Môj druhý domov

Napokon som ho našla. Usmejem sa a vykročím z hustého lesa na breh rybníka. Je dokonalý. Síce je trochu malé ale určite je hlboké.

Toto miesto nie je celkom neznáme ale ako vidím, nad vodou sa znáša opustenosť.

Poobzerám sa okolo seba, aby som sa uistila že som stále sama. Vyzlečiem si tričko, šortky a dám si ich pre ustotu do kríkov medzi stromami.

Neviem prečo sa o mňa bojí mama. Som úplne bezpečí a najmä pod vodou. Predsa, to je moja ochrana a môj druhý život.

Ešte pred tým ako sa ponorím, opatrne urobím pár krokov k vode. Voda nie je taká studená ako som si myslela, keďže je skoro ráno a slnko ešte poriadne nevyšlo.

Čvachtám sa tu hodnú chvíľu a odovzdávam sa vode. Moje telo hneď reaguje na jej hodvábnu vlhkosť akokeby to bol môj liek a droga zároveň.

Moje telo sa prebudza k životu a oživuje to, čo sa nachádza hlboko vo mne a je vždy prítomné. Začnem sa celá triasť a hladina podo mnou začne jemne svietiť. Modré záblesky prebleskujú najpr pozdĺž mojich prstov, potom na rukách, predlaktiu a časti chrbta. Nepremenim sa úplne. Nepotrebujem, aby sa mi objavili žiabre. Bohato mi postačia aj malé štrbinky ktoré sa mi otvárajú automaticky.

Voda. Vzduch. Oba živly ma držia pri živote.

Klesnem nižšie. Voda mi pošteklí pery a ja urobím grimasu. Pohľadom mapujem moje okolie a uisťujem sa, že som sama. Jediné čo som zahliadla bolí malé rybky a riasy.

Práve vyšlo slnko a jeho lúče dopadli hladinu. Ako keby ju premenil na zlato?! Zamyslela som sa nad tou krásou.

Vychutnávam si slobodu a nechávam sa unášať prúdom vody. Moje oči sa prispôsobujú tme, vidím všetko jasne, akoby som bola na zemi. Moje telo zamieri ešte viec ku dnu. Prstami rozvírim usadené dno piesku a sledujem tú scenériu. Pod nánosom piesku, objavím starú fľašu. O chvíľu zistím, že je tam toho viac ako jedna fľaša. Cíce, je toto jazero hlboké ale neuškodilo by mu trochu upravi.
Našťastie som veľmi opatrná, ináč sa neporežem a ani nepoškrabem.

Pomaly vypínam celé telo a oddávam sa hlbinám.
Nič nevnímam, iba vodu.

Som tým všetkým tak zaujatá, že mi chvíľu potrvá, kým si uvedomím, že sa niečo zmenilo. Koža pri krku sa mi mierne zježí. Spomalim, skloním sa a zostanem tycho na mieste. Z ničoho nič sa povaha vody zmení. Prúd.... jeho vybracie sa nepatrne menia. Začujem zvuk. Niečo... niekto je so mnou v jazere.

Budem vám veľmi vďačná za vaše ohlasy. Ďakujem 🐉🐲.