,,Ahojte" spokojne pozdravil Corin svojich priateľov. Držím sa zatiaľ v úzadí, naozaj ich nechcem rušiť. Ak to bude nutné, jednoducho odídem. Avšak, rada by som si našla nijakých tých 'ľudských' priateľov. ,,Čau Corin... ehm wow, kto to je?" opýtal sa Jack smerom na mňa. Zdvihla som pohľad od svojích fialových žabiek -zišlo by sa mi už konečne kúpiť nové- a zadívala som sa na Jacka. Chcem sa mu predstaviť, keď tu ma predbehne Corin; ,,Volá sa Hope a stretol som ju cestou sem. Myslel som, že by si rád ocenil jej spoločnosť." uchechtol sa Corin. ,,Mal si pravdu Cor, rád ocením spoločnosť pekného dievčata." podíde ku mne a podá mi pravú ruku. Nechápavo stojím a zízam na ňu. ,,Musíš ňou potriasť." jemne sa zasmeje. Hneď očerveniem a podám mu ruku ako to žiada. Stažka preglgnem, zatrasiem mu rukou a slabo pípnem; ,,Prepáč, zoznamovanie mi nejde najlepšie." sklopím pohlad k zemi. ,,Hej Hope, to je v poho. Ehm... nechceš si ísť radšej s nami zaplávať?"
Chcem dodať k tonu jedno slovo; super! To im rovno môžem povedať, že som deväť metrová príšera, a že by som ich normálne zožrala, lenže taraz držím dietu. Aj tak pomne zízaju ako keby v živote nevideli čiernovlasé dievča. Priznávam, to som trošku prehnala, ale čo mám robiť. Ako kamaráti by sa zišli, ale stoja mi za to? Okej, stavím sa, že zas použijem nijakú trapnu výhovorku o tom, že tu nemám plavky, alebo že neviem plávať.
,,Ou, teraz som si spomenula, že musím doma pokosiť trávu. Rodičia ma zabijú ak to neurobím." odpoviem a vydám sa na odchod. Nič blbšie som vymyslieť nemohla, ale originalita sa cení, nie?
,,Ale Hope... zostaň! Okej, nemusiš ísť plavať, ak nechceš. Stačí ak zostaneš." zakričí Jack a ja zastanem. ,,Myslím si, že sa tej tráve nič nestane, keď ju pokosíš neskôr. S rodičmi to bude určite rovnako."
Možno len predsa nemusím hneď od nich uťekať a ísť 'kosiť trávu.' Odkiaľ by sa mamka predsa len dozvedela, že trávim svoj čas s ľudmi?
,,Má pravdu." vyhlási jedno z dievčat. Skoro som zabudla, že sú tu aj oni - tá blondina Bea a ryšavka. ,,Poď. Zabavíme sa."
,,Tak teda dobre." jemne som sa usmiala a kráčala za Jackom a jeho priateľmi bližšie k jazeru.
***
,,Je to veľmi krásne miesto" dodám pri pohľade na jazero a jeho okolie zaliaté zlatistým slnkom. Ochladilo sa a ja mám na sebe iba krátke šortky a tričko na ramienka. A k tomu začínam byť hladna, skoro nič som nejedla - až na na jablko, ale to je málo.
,,Áno, ale je to tu trošku strašidelné." odpovie blondína Bea mierne chrapľavým hlasom. ,,Minule sme tu dokonca vydeli zvláštne tiene a ohromne veľké zelené žiary."
Vyborne Hope. To sa ti podarilo...
***
YOU ARE READING
Dračí dych
FantasyPríbeh o mladom dievčati, ktoré má výnimočne dary. Avšak, nikomu o nich nesmie povedať pre svoju ochranu a ochranu svojej rodiny. Dokáže to?
