tak, ďalšia časť je na svete :* Snáď sa Vám bude páčiť :)
Zoé:
Odpíjam si z kakaa a ešte stále visím očami na dnešnom titulku novín. Ako tak sledujem fotografiu chlapca ktorá svieti na obálke, vybavia sa mi dávne- desať rokov staré spomienky na to, ako sme boli malí a už vtedy sme sa neznášali. Moja posledná spomienka, ktorá ma spája s týmto chlapcom je, keď ma nechal visieť dole hlavou v kôlni za našim zrubom v horách. Odvtedy som ho nevidela. Pravdaže, nerátajúc jeho fotku vycapenú takmer na každej druhej obálke novín s veľkými tučnými písmenami: ŠOK! Alebo ŠKANDÁL!
„Som doma!“
Ozval sa z predsiene otcov hlas a vzápätí sa jeho vysoká telesná schránka objavila aj v kuchyni. Prekvapene som si premerala jeho výzor a moje obočie sa jemne dotklo čela ako sa v nevyslovenej otázke vyzdvihlo nahor.
„Dobré ráno.“
Povie mojim smerom ako kráča k chladničke,nevšímajúc si môj výraz. Otvorí chladničku, vyberie z nej škatuľu mlieka a spolu s pohárom si sadne za stôl oproti mne.
„Kde si bol?“
„Bol som... von.“
Moje obočie sa vytiahlo ešte vyššie.
„Oci, poznám ťa. Netvrď mi že si bol takto vymódený niekde v kolónií, pretože to ti neuverím.“
Otec si dopraje poriadny hlt mlieka a potom svoju pozornosť upriami na mňa. Vidím v jeho očiach že sa niečo deje a že si nie je istý ako, alebo či mi to vôbec má povedať.
Tento krát sa moje obočie skoro stretne ako sa naňho zamračím a na čele mi naskočí vráska.
„Oci..? Vieš že mi smieš povedať všetko všakže?“
Poviem jemne a pravou rukou sa načiahnem po tú jeho a následne ju stlačím vo svojej dlani.
Z otcovho hrdla sa prederie hlasný povzdych a to ma utvrdí v mojej prvotnej domnienke že sa tu deje niečo.. vážne.
„Včera večer mi volal Christopher že sa potrebuje stretnúť a že je to vážne.“
Opäť sa zamračím a rozmýšľam akéhoChristophera môj otec pozná bližšie, aby ho mohol volať krstným menom. Prekvapene zamrkám.
„Počkaj! Ty myslíš pána Reeda?“
Očami rýchlo strelím na noviny ktoré sú ešte stále položené na stole vedľa mňa a ešte stále tam svieti fotka Benjamína Reeda.
„Áno. Myslím Christophera Reeda...“
„A? čo chcel takto zrazu po rokoch?“
„On.. poprosil ma o láskavosť.“
„Láskavosť..? Akú láskavosť máš na myslí?“
Pobádam ho aby mi to už čím skôr povedal. Neviem prečo, no zrazu ma pochytí zvláštny, mne neznámi pocit. Akoby..akoby sa blížilo niečo, čo mi zmení život od základov a že sa mi to určite nebude páčiť. A to ani trochu.
Otec sa zhlboka nadýchne a ja viem,že hľadá tie správne slová. To ma v mojom zmýšľaní len utvrdí.
„Poprosil ma, či by som mu nepomohol s Benjamínom a ja som... ja.. súhlasil som.“
Dych sa mi zadrhne v hrudi a ja netuším čo mám povedať. Som.. šokovaná!
„Pro.. prosím? Ako to myslíš s tým že si súhlasil? Čo to znamená?“
YOU ARE READING
I Hate/Love You ✔
RomanceŽe sa protiklady priťahujú? O tom sa presvedčia krehká sedemnásť ročná Zoé ktorá žije len pre pomoc druhým a devätnásť ročný, arogantný dedič miliónového majetku a niekoľkých hotelov na svete, Benjamín (Ben) v príbehu I HATE/LOVE YOU. Ako spolu bu...
