I Hate/Love You ✔

I Hate/Love You -11-

Ňomky, holubičky moje nesiem Vám ďalšiu časť! :*

Snáď sa bude páčiť pretože- och môj bože ja proste milujem tieto časti :3 .. a taktiež dúfam v nejaké tie vaše reakcie - pravdaže za každu jednu ďakujem..

11.časť:

 

Zoé:

Ležala som na posteli a zamyslene som sledovala strop nado mnou.

Už aspoň miliónty krát za tento večer som rátala svietiace hviezdičky prilepené na strope, no aj tak mi nechcel ten obraz zmiznúť spred očí. Akoby mi ho tam niekto vypálil horúcim kovom.

Akoby som naň nikdy nemala zabudnúť.

Obraz chlapca chúliaceho sa mi v náručí, trasúceho sa po celom tele a vzlykajúceho mi do krku. Jeho tiché prosby a šepot štekliaci ma na koži, pevné zovretie okolo môjho pása, trasúce sa dlane keď som mu pomáhala postaviť sa na nohy..

Červené, opuchnuté viečka očí ktoré som mu opakom rukáva zotierala z bledých líc.

Je to už pár hodín čo sme sa vrátili domov. Pár hodín čo som ho nechala samého v jeho izbe. Srdce mi trhali spomienky na to aký bol utrápený.

Prudko som k sebe pritisla viečka pretože som sa chcela zbaviť tých spomienok. Spomienok o ktorých viem že sa ma tak ľahko nepustia presne tak, ako aj zlý pocit ktorý mi pomaly ale isto rastie v žalúdku spolu so sympatiami v srdci.

Áno.

Môžem sa tomu brániť akokoľvek chcem, no niečo na tom Benovi ktorého som mala česť vidieť a utešovať dnes v tej malej, zašitej drevenej kôlni na konci ovocného sadu, ma až príliš poznamenalo.

Pretože to čo som videla... tú ľudskosť, nevinnosť, bezmocnosť ba dokonca strach, prinútilo ma to pozerať sa naňho inými očami.

Nemusíte ma hneď chápať, ale ak to mám povedať priamo, mám pocit akoby som sa dokázala pozerať cez tú masku ktorú tak vytrvalo nosí na tvári.

Neviem ako sa to stalo, ale ocitla som sa vo svete snov a fantázie, kde bol hlavným hrdinom on.

Ben.

Ráno som sa prebudila spolu so zvonením budíka. Unavene som si pretrela od spánku zlepené oči a prehrabla to hniezdo na hlave. Večer som zaspala s vlhkou hlavou teda moje vlasy sami oplatili v podobe neusporiadaných kučier.  Stiahla som si ich do neposlušného drdolu gumičkou, ktorú som neustále nosila na zápästí. 

Izbou sa ozval môj hlboký povzdych.

Mala som pocit, že dnešný deň bude jedná veľká katastrofa.

Keď som zbehávala dole schodmi smerom do kuchyne, moje srdce búšilo akoby ho za to niekto platil. Naivne som sa snažila sama seba presvedčiť že to je zo stresu.. alebo z nedostatku spánku.. no opak bol pravdou. Jedna veľmi malá časť mňa, tichým hláskom šeptala že dôvodom je on.

Ben.

Potriasla som hlavou aby som sa zbavila ako myšlienok naňho, tak aj spomienok na včerajšok ale predovšetkým na moje sny. Keď som vošla do kuchyne, musela som zastať na prahu dverí a pár krát zažmurkať.

Snívam?

Predo mnou sa odohrávala scéna,v akú som ani nedúfala že sa mi niekedy naskytne príležitosť vidieť ju...nie to ju ešte zažiť.