Wohoo! tretia čas je tu a spolu s ňou pokračovanie príbehu IHLY :3 Konečne sme sa niekam pohli, hoc nie veľmi ďaleko- úvody bývajú nudné -.-
Ale tak, ja len dúfam že sa vám časť bude páčiť a novu sa posnažím pridať čo najskôr :*
Vaša Bee
Ben:
Ráno som sa zobudil o šiestej na zvonenie budíka. So zavrčaním som vyliezol z teplých perín a vypol som ho.
Vedel som že je to tu.
Ten deň ktorého som sa stránil ako to len šlo,no on si ma našiel.
Deň, kedy odchádzam k Hollandovcom.
Vykonal som potrebnú hygienu ktorá zahŕňa sprchu, umývanie zubov, vyvoňanie sa, v izbe som na seba natiahol čierne tričko s krátkymi rukávmi a tmavé džínsy ktoré mi padali z bedier. Akurát som si spod postele vyťahoval svoje Converse tenisky, keď sa na dvere izby ozvalo zaklopanie.
„Áno?“
Zakričal som tlmene- ešte stále som trčal pod posteľou. Počul som, ako niekto pootvoril dvere a následne vošiel dnu.
„Čo robíš pod tou posteľou?“zaburácal izbou otcov hrubý hlas.
„Hľadám si tenisky..“
„Tak si vezmeš iné! Vonku ťa už čaká auto!“
Konečne som zbadal to čo som hľadal- zatúlanú bielu tenisku Converse- zovrel som ju v ruke a vytiahol som sa spod postele. Posadil som sa na mäkký matrac a obul som sa.
„Ešte som sa nenajedol.“
„Mal si vstať skôr keď si chcel raňajkovať!“
„Vstal som kedy som chcel. Aj to je už skoro ráno.“
„Normálny ľudia vstávajú o takomto čase Benjamín. Nie každý ma budíček o dvanástej na obed.“
Odignoroval som čo otec hovoril a pomalým, lenivým krokom som zbehol dole do kuchyne, kde som si z chladničky vytiahol jahodový jogurt a cereálie. Akurát som si vysadol na barovú stoličku, keď od kuchyne napochodoval zamračený otec.
„Nepovedal som ti snáď niečo?“
Ja som ho však stále ignoroval a zahniezdil som sa na stoličke akože si hľadám “lepšiu“ polohu.
„Benjamín...“
„Čo? S plnou pusou sa predsa nemá rozprávať nie?“
Povedal som a provokatívne som si do úst vložil ďalšiu lyžičku jogurtu s cereáliami. Otec sa na mňa zamračil, potom si len sadol vedľa mňa a uprene sa na mňa pozeral.
Mal som pocit, akoby mi videl až do žalúdka.
Najhoršie je, že som presne vedel o čomu ide a podľahol som.
Rezignovane som od seba odsunul kelímok a zamračene som sa pozrel na otca.
„Tak fajn! Spokojný?“
„Nadmieru.“
Povedal otec a postavil sa od stola, kráčajúc smerom na chodbu. Vedel som kam kráča a s malou dušičkou som ho nasledoval.
Otvoril dvere a vyšiel von.
A ja... ja neviem. V tej chvíli to na mňa celé doľahlo.
Prečo?
Ja neviem! Teda...jasné že viem ale..
Ja som si proste do poslednej chvíle myslel že otec to vzdá a povie že to všetko je jeden veľký žart ale očividne... očividne...
„Počkaj ty si to myslel vážne?“
Vybehol som za ním pred doma na moje “veľké“ prekvapenie tam naozaj stál veľký čierny Range Rover s otcovým osobným šoférom.
Otec sa ku mne otočil so zdvihnutím obočím.
„Ja v takýchto veciach nežartujem Benjamín. A teraz nasadni. K Hollandovcom je to šesť hodín cesty, a ja chcem aby si tam bol na obed.
Ani neviem ako, ocitol som sa na zadnom sedadle Rovera a zamračene som sa pozeral von cez tmavé sklá. Pomysli mi behali nadávky od výmyslu sveta v piatich jazykoch ktoré ovládam.
Mal som šesť hodín na to, aby som sa pripravil na peklo.
Teda.. aspoň som si myslel že na peklo. Pretože to, čo ma čakalo bolo ešte horšie. Malo to ničivú silu tsunamy a tornáda v jednom no čo je najhoršie, hlavným cieľom zničenia, bolo moje srdce.
Zoé:
A je to tu.
Deň Dé.
Deň, kedy mi do môjho pokojného života vstúpi hurikán s menom Benjamín Reed.
Presne toto boli myšlienky ktoré sami preháňali hlavou keď som ráno schádzala dole schodmi do kuchyne. Našla som tam otca pri miešaných vajíčkach ako číta noviny.
„Bré...“
Povedala som a načiahla som sa pre misku do ktorej som si naliala ľadové mlieko a spolu s veľkou lyžicou a krabicou cereálií som si sadla na svoje miesto pri stole.Nasypala som si cereálie a nedočkavo som si do úst strčila vrchovatú lyžičku. Slastne som privrela oči ako sa mi ľadové mlieko rozlialo po jazyku a k tomu sa pridala sladkastá chuť cereálií. Otec nado mnou len krútil hlavou.
„Nechápem ako to môžeš jesť také studené.“
Musela som pohrýzť čo som mala v ústach, aby som mohla zrozumiteľne odpovedať.
„A ja nedokážem pochopiť ako môžeš jesť niečo, z čoho sa mali vyliahnuť malilinké žlté kuriatka, ktoré si mohli krásne behať niekde po dvore a žiť si dlhý, spokojný život.“
Povedala som a lyžicou som ukazovala na jeho nedojedené vajíčka. Otec skrčil obočie a venoval mi škaredý pohľad keď od seba odsúval tanier.
Spokojne som sa usmiala a opäť som sa pustila do svojich cereálií. Mnohí ľudia sa pozastavujú nad tým, ako ich jem- to studené mlieko. No ono to má aj výhodu. Studené mlieko vám tak skoro nerozmočí cereálie a teda sú chrumkavé až kým neskončia v mojom brušku.
Keď som sa najedla, umyla som misku a ako každú nedeľu, moja cesta viedla do kolónie kde som vypomáhala Annabeth v kuchyni. Pomohla som pripraviť ovsenú kašu na raňajky pre malých a starších, ktorú som následne poroznášala.
Keď som skončila, bolo akurát pól jednej.
Bola som len pár krokov od domu, keď som si všimla veľké čierne auto značky Land Rover zaparkované na príjazdovej ceste vedľa nášho staršieho Jeepu. Srdce v hrudi sa mi rozbúchalo rýchlejšie keď som si uvedomila čo to znamená.
Je tu.
So srdcom niekde v žalúdku som otvorila dvere a vošla som do predsiene. Ako som ta spravila, otočili sa na mňa štyri páry očí.
„Zoé! Konečne si doma!“
Zvolal môj otec a na perách mu trónil obrí úsmev.
„Z- Zoéy?“
Ozval sa prekvapený chlapčenský hlas a moje oči sa stretli s tými ľadovo modrými.
Ááá sakra!
YOU ARE READING
I Hate/Love You ✔
RomanceŽe sa protiklady priťahujú? O tom sa presvedčia krehká sedemnásť ročná Zoé ktorá žije len pre pomoc druhým a devätnásť ročný, arogantný dedič miliónového majetku a niekoľkých hotelov na svete, Benjamín (Ben) v príbehu I HATE/LOVE YOU. Ako spolu bu...
