No...
posledná časť, čaká nás už len Epilóg :* Nah, ľúbte ma!!!!
Poprosím si čo najviac komentáárikov prosím :*
17.časť:
Prebúdzanie bolo ťažké.
Obaja hneď po otvorení očí mysleli, že všetko čo sa stalo bol len sen.
Že to proste nie je skutočnosť.
Snažili sa ignorovať tú tupú bolesť v ich hrudiach, na mieste kde má byť srdce...
Snažili sa ignorovať fakty ktoré dokazovali že to bola skutočnosť.
Snažili sa....
... no realita ich aj tak aj tak dobehla.
Zoé:
Stála som pred zrkadlom a v krku sa mi dusil nefalšovaný, hysterický výkrik.
Oči ma pálili od toho, ako som neúspešne zadržiavala slzy ktoré si aj tak našli svoju cestu dole mojim lícom.
Dýchala som rýchlo a nepravidelne.
Bruškom ukazováka som sa jemne dotkla podliatiny na krku.
Bola veľká, boľavá a miešala sa v nej červená s jemným nádychom fialovej.
Nebol to sen...
Slzám som sa už nebránila.
Pomaly, akoby bez duše som vkráčala do kuchyne kde som si na jedenie vzala iba obyčajný banán.
U mňa- neobvyklé...
Veľmi neobvyklé, a teda to neutieklo pozornosti môjho otca ktorý ako každé ráno sedel za stolom a spoločnosť mu robili noviny.
„Deje sa niečo?“
Opýta sa ma ale ja neodpovedám.
Nie, nie preto lebo nechcem.
Nemôžem.
Hlas sa mi stráca niekde v krku a mňa chytá pocit, že ak by som otvorila ústa, začala by som len hystericky kričať a... to by, povedzme si na rovinu, nebol práve najlepší spôsob ako presvedčiť otca že sa nič nedeje.
Teda, neostáva mi už nič iné ako zavrtieť hlavou v znaku nesúhlasu.
„Zoé, pozri sa na mňa.“
Rozkáže si otec a ja tuho privriem viečka.
Nechcem, nemôžem dvihnúť hlavu ale neostáva mi nič iné. Nikdy som otcovi neodporovala a nebudem ani teraz hoc viem že to čo bude nasledovať, nebude nikomu v tomto dome príjemné.
Odlepím oči od drevenej dosky stola a zapichnem ich do tých jeho.
Všímam si, ako sa jeho zreničky rozširujú a to je jasný dôkaz toho, že si všimol...
„Preboha Zoé čo to máš na krku?!“
Svižne ako gazela vyskočí zo svojho miesta a už o pár sekúnd na to sa nakláňa nado mnou a prstami mi odhŕňa vlasy z krku zároveň ako mi hlavu otáča do strany.
Ponížene klopím oči a cítim ako sa mi do líc dostávajú ruže.
Toto sa nemalo stať.
Nič z toho.
KAMU SEDANG MEMBACA
I Hate/Love You ✔
RomansaŽe sa protiklady priťahujú? O tom sa presvedčia krehká sedemnásť ročná Zoé ktorá žije len pre pomoc druhým a devätnásť ročný, arogantný dedič miliónového majetku a niekoľkých hotelov na svete, Benjamín (Ben) v príbehu I HATE/LOVE YOU. Ako spolu bu...
