16.časť:
Zoé:
Už dávno visí mesiac vysoko na oblohe, keď sa vraciam domov. Celý deň som strávila pomáhaním na ošetrovni a v lôžkovom sektore. Musela som si zamestnať hlavu aby som jednostajne myslela na neho. No nech som už preväzovala obväzy, mastila rany, merala teploty či podávala lieky, nemohla som ho dostať z hlavy.
Ben.
Ten chlapec mi až hrôzostrašným spôsobom učaroval. Až takým, že ako som naňho myslela, v hlave sa mi vybavila melódia a nech som robila čo som robila, nešla z nej von presne tak ako on.
Vošla som do tichého domu a zamierila som si to rovno k Benovej izbe. Ticho som zaklopala na dvere a čakala kým otvorí. Už o pár sekúnd na to som mohla konečne zahĺbiť oči do tej jeho nebesky modrej.
„Zoé čo tu...“
„Poď.. chcem ti niečo ukázať.“
Rýchlo, predtým ako si to stihnem rozmyslieť, ho chytím za ruku a prepletiem si s ním prsty. Zapadnú do seba ako skladačka a hoc sa snažím nedať najavo že tento fakt mnou otriasol, pravda je tá že som mala pocit akoby mi šiel žalúdok explodovať. Mala som pocit, akoby som ho mala plný malých motýľov a oni zbesilo mávali krídielkami a tým mi dráždili jeho steny. Jeho ruku som nepustila ani vtedy, keď som zastala pred dverami izby, v ktorej sa nachádza piano.
Bola som pevne rozhodnutá.
Už nejde otáľať.
Včerajšok na mne zanechal veľmi jasné stopy a hľadiac na to, ako ochotne so mnou šiel, a aký potuteľný úsmev mu visí na perách súdim že aj na ňom.
Rýchlo otvorím dvere a vtlačím ho do miestnosti kde zažnem svetlo. Oproti tme v ktorej sme sa pohybovali doteraz je to naozaj nepríjemné pre naše oči.
Už, už ho chcem ťahať k pianu keď ma so smiechom zastaví.
„Zoé počkaj. Čo tu robíme?“
Otočí si ma tvárou k nemu a neposlušnú kader padajúcu mi do tváre mi jemne zastrčí za ucho.
Milujem keď to robí...
„Ja... chcem ti niečo ukázať..“
Prekvapene, no ešte stále s úsmevom nadvihne obočie a ja sa musím zasmiať. Donútim svoje doteraz stuhnuté svaly aby sa uvoľnili a opäť sa mu hĺbavo zapozerám do očí.
Mohla by som tu takto stáť aj roky a nikdy by ma to neomrzelo, ibaže melódia sa mi opäť rozoznela v hlave a tým mi pripomenula môj prvotný zámer a taktiež dôvod, prečo som ho sem pár minút pred polnocou dotiahla.
„Alebo teda zahrať.“
Poviem a všimnem si, ako sa jeho oči mierne rozšíria.
„T- ty mi chceš zahrať?“
Váham, naozaj veľmi váham, no nakoniec sa odhodlám, natiahnem ruku a bruškami prstov mu jemne prejdem po líci.
Ben privrie oči a hlavu mi natlačí do dlane akoby mu bol môj dotyk príjemný.
„Ja... keď som dnes na teba myslela,tá melódia sa mi v hlave objavila z ničoho nič.“
„Ty si na mňa myslela?“
Vydýchne popri zalapaniu po dychu a ja si uvedomím ako hlúpo to znelo.
Ihneď ma zaplavia rozpaky a klopím oči.
YOU ARE READING
I Hate/Love You ✔
RomanceŽe sa protiklady priťahujú? O tom sa presvedčia krehká sedemnásť ročná Zoé ktorá žije len pre pomoc druhým a devätnásť ročný, arogantný dedič miliónového majetku a niekoľkých hotelov na svete, Benjamín (Ben) v príbehu I HATE/LOVE YOU. Ako spolu bu...
