I Hate/Love You -6-

8.1K 530 5
                                    

AAAAAAA?! Jedna z mojich obľúbených častí! :* :* 

Sná´d sa Vám bude páčiť taktiež !

(Milujem toho idiota Bena) - PS- potešila by ma nejaká vaša reakcia O:)

Zoé:

Kráčali sme bok po boku, ale stále sme sa nedotýkali.

Vždy keď hrozilo že sa naše plecia alebo dlane stretnú,jeden z nás sa nenápadne popohnal dopredu alebo na chvíľku zaostal. Ako sme tak šli dole ulicou, na každom kroku sa ozývalo samé:

„Ahoj Zoé.“, „Krásny večer Zoé.“,„Uvidíme sa na prípravách Zoé...“

Videla som na jeho tvári, ako mu to lezie na nervy, takže už len preto som mala radosť z každého ďalšieho pozdravu.

Celou cestou až na námestie sme mlčali. Keď sme však prešli k centru diania, Ben zaostal. Povzdychla som si a otočila som sa jeho smerom.

„Tak ideš?“

Snažila som sa rozprávať kľudným hlasom ale naozaj som sa ponáhľala. Keď som sa totiž pozrela na všetkých tých ľudí okolo ktorí niečo robili, prišlo mi divné len tam tak stáť a kochať sa okolím.

Ben však nereagoval, naďalej tam stál a pozeral sa okolo seba akoby nikdy nevidel nič podobné. Akurát okolo nás prechádzala skupinka chlapcov približne v našom veku a niesli ťažkú železnú konštrukciu, ktorá po zložení bude slúžiť ako opora pódia.

„Ahoj Zoé. Ideš priložiť ruku k dielu?“

Odpojil sa od skupinky Leo. Bol to starý kamarát a bol to taký ten typ chlapca od susedov. Proste neexistuje,aby ste ho nemali radi. Bol vysoký, opálenej pleti so širokými plecami a rukami poznačenými od namáhavej práce v kolónií. Leo totiž patrí medzi tých,ktorí sa dobrovoľne rozhodli pomáhať udržiavať a zvelebovať našu kolóniu.Na jeho oválnej tvári proste nesmel chýbať úsmev pri ktorom sa mu tvorili nežné jamky ktoré mu dodávali ešte viac rozkošnosti. Z jeho čokoládovo hnedých očí ste cítili porozumenie a radosť zo života, aj keď jeho osud nebol práve najjednoduchší. Vlastne.. nikto kto býva v kolónií nemal život ľahký...

„Ahoj Leo. Potom by to asi nebolo ono.“

„Jasné.. alebo by to inak nebola naša Zoé.“

Žmurkol na mňa, na čo sme sa obaja rozosmiali. Všimla som si, ako Leov pohľad smeruje za mňa, kde som vedela že sa nachádza Ben. Viditeľne som prekrútila očami.

„Leo, toto je ... rodinný známy Ben... Ben, toto je môj veľmi dobrý kamarát Leo.“

Predstavila som ich. Na Benovej tvári som zbadala jeho typický výraz. Tváril sa tak nadnesene a tak povýšenecky, až som mala  sto chutí vopchať si prsty do úst.

Leo mu venoval jeho obvyklý,priateľský úsmev a vystrel pred seba ruku v očakávaní, že mu ňou Ben v priateľskom geste potrasie. Lenže, ako sa dalo očakávať, Ben len skrčil čelo čím dal, povedzme si úprimne dosť netaktne najavo jeho pohŕdanie a to, že nestojí o jeho spoločnosť. Leo si to všimol a nervózne si odkašľal. Venovala som mu ospravedlňujúci úsmev. Ústami som mu naznačila nemé „Prepáč.“ na čo mi opäť venoval jeden z jeho zbierky veselých úsmevov.

„Tak sa uvidíme neskôr v Zlatíčku. Budem ti držať miesto... rád som ťa spoznal Ben.“

Povie ešte jeho smerom aj keď úprimne, po tom ako sa k nemu správal sa mu naozaj čudujem, a potom rýchlim krokom odkráčal smerom ako pokračovala jeho skupinka.

I Hate/Love You ✔Where stories live. Discover now