I Hate/Love You ✔

I Hate/Love You -14-

Hm.. :D hlboko "filozofická" časť :D .. aspoň začiatok :D .. dnešný seminár sa na mne podpísal... :D ale tak no, aj také časti musia byť :*

14.časť:

 

Láska.

Čo to vlastne je?

Je všeobecne známe, že láska môže mať, alebo teda má viacero významov a foriem.

Môžeme ju nazvať intenzívnym emocionálnym pocitom náklonnosti k nejakej danej osobe, alebo naviazaním sa k určitej osobe kde je väzba založená na silnej fyzickej, psychickej  a v niektorých prípadoch aj duchovnej  príťažlivosti, spravidla so želaním byť s danou osobou, alebo teda ak mám byť presnejšia, tvoriť s danou osobou pár.

Celok.

Jedno.

Ako som už spomínala, je veľa foriem lásky, presne tak ako aj typov ľudí prežívajúcich ju- teda milujúcich. 

Láska existuje všade na svete. 

Je v každej kultúre, vo všetkom živom ba dokonca, dá sa prechovávať aj k niečomu neživému- plyšový medvedík, obľúbená bábika,telefón či pár topánok. Lenže, tak ako je láska všade, tak je aj všade iná. 

Typ lásky existujúci v danej kultúre naznačuje rozličné chápanie, čo to tá láska vlastne je. Ako sa vraví, sto chutí- sto ľudí a teda aj z toho nám vyplýva, že rôzni ľudia budú definovať a hodnotiť lásku odlišne. Teda, otázka čo to tá láska je, má stále takú istú, no zároveň tak odlišnú odpoveď.

Tak jednoduchá vec, tak nádherný cit, a tak ťažká definícia.. tak ťažké vysvetlenie čo to vlastne tá Láska je. Môžeme si skúsiť zadávať do vyhľadávačov heslo: definícia lásky. 

V niektorých veciach sa informácie a definície zhodnú... ale nikdy to nebude ono. 

Nikdy nebudú zodpovedané všetky naše otázky a ak aj áno, nie dostačujúco.

Teda.. ak sa mňa niekto spýta čo je to láska poviem len toľko:

„Láska je niečo abstraktné. Niečo, na čo existuje mnoho otázok, no ešte viac odpovedí...“

                                                                                                                         

Zoé:

Ležím zakrútená do teplej deky. Všade za oknami je už tma, hviezdy visia vysoko na oblohe sprevádzané žiarou mesiaca.Celý dom je tichý, iba ja nemôže ani oko zažmúriť.

Pery mi stále brnia pod náporom jeho bozkov. Stále sú neprimerane červené a rozochveté.

Stále prahnem po ďalších jeho bozkoch.

Bruškom ukazováka si prejdem po oných, spomínaných perách a v mysli si –opäť – vybavím ten moment,ten akt, keď sa naše pery dotkli.

Mala som pocit, akoby som bola v ohni..nie!

Vlastne, bolo to, akoby bol tým ohňom on sám?! Spaľoval ma celú a ja som sa mu nedokázala ubrániť, teda som sa mu poddala.

Hovorím ešte stále o ohni?

Alebo vravím o ňom?

Ben.

Chlapec, ktorý vo mne vzbudzuje nekonečnú bitku pocitov a ja stále neviem, ktorý pretrváva na poste víťazov.

Ešte včera by som jednoducho povedala že ho neznášam ale dnes... po tom, čo sa stalo v jabloňovom sade si nie som istá, či ten cit ktorý k nemu prechovávam asi najviac, môžem nazvať inak ako láska.

 Ben:

Celú noc som sa nepokojne prehadzoval v posteli. Prenasledovala ma ešte aj tam! V tej tmavej noci uprostred mojej izby, v mojich snoch.

Držala sa ma ako  kliešť a ja som sa jej nebránil. Stále  som cítil tú jemnú pokožku jej pier. Zvláštnu, sladko slanú príchuť jej jazyka. Návykovú kvetinovú vôňu jej vlasov štekliacich ma na koži, teplo jej pokožky pod mojimi dlaňami.

Prevalil som sa na druhý bok a snažil som sa na to nemyslieť ale úprimne?

Dvakrát sa mi to nedarilo.

Unavene som si pretrel oči a posadil som sa na posteli. Spustil som nohy a chodidlá sa mi stretli so studenými parketami čo spôsobilo, že mi na tele naskočila husia koža.

Dnes bola sobota a to znamenalo dve veci.

Prvá, mám až do obeda voľno.

Druhá, v kolónií budem už len jeden presný týždeň.

Sedem dní.

Sedem krátkych prekliatych dní,ktoré budem môcť stráviť s ňou.  

Alebo si to aspoň myslel....

 

Kráčal som z výdaju obedov a mal som pocit, akoby ma niekto ovalil kladivom a následne prešiel kombajnom. V rukách som zvieral veľkú škatuľu plnú kníh, čakalo ma totižto triedenie podľa opotrebovanosti a vhodnosti podľa veku. Už som bol blízko pri dome Hollandovcov a tešil som sa na Zoé čo bolo.. pomerne zvláštne ale vzhľadom na včerajšok myslím že pochopiteľné, keď som zazrel červené Lamburginy zaparkované vedľa ošarpaného Jeepu. Neviem čo bolo horšie. To, ako sa ten Jeep vynímal oproti Lamburginy, alebo osoby ktoré sa oň opierali. Hrdlo mi stiahla neviditeľná ruka a škatuľa v rukách sa mi zatriasla. Vnútornosti akoby som mal zmrazené a žalúdok na vode, keď som zbadal jej blonďavú hrivu.  

V hlave sa mu automaticky vybavili spomienky na večery strávené  ňou.. na všetky  barové toaletné kabínky, zadné sedadlá auta či podlahy...

Mráz mu prešiel chrbticou keď si predstavil že je tu.... a čo všetko tým môže zničiť.

Zhlboka  sa nadýchol a naprázdno prehltol. Dalo by sa povedať, že  kráčal do jamy levovej ale myslím, že celú túto bizárnu situáciu oveľa lepšie vystihne pomenovanie: kráčal na smrť. A to je vôbec teatrálny...