:* ďalšia časť pusinky
Zoé:
Domov som sa vrátila až niekedy okolo pól jednej ráno- bez Bena. Od toho ako ma zachytil pred pádom, som ho viac nevidela a úprimne?
Vyhovovalo mi to tak...
Nevedela som čo si mám myslieť...totižto, tých pár sekúnd po tom, ako ma zachytil, keď sme si navzájom pozerali do očí.. v tých jeho som videla niečo.... niečo čo ma nútilo stále nad ním rozmýšľať.
Videla som v nich totižto boj.
Lenže medzi čím?
Bojuje medzi sebou to čím je naozaj a to, na čo sa len hrá?
Alebo to bol boj či ma má pustiť na zem hneď v tej sekunde ako ma zachytil alebo počkať kým nájdem stratenú rovnováhu?
Pretrela som si unavené oči a rozhliadla som sa po prázdnom, tmavom dome. V hlave ma nepríjemne pichalo a bola som sa smrť unavená. Bol to naozaj náročný deň ale bola som spokojná so všetkou tou prácou ktorú sme dnes spravili.
Tohtoročné oslavy budú perfektné!
Trela som si spánky no keď tlak v hlave neustupoval, vošla som do kuchyne a zo skrinky na lieky som si vybrala jeden Panadol. Zapila som ho studenou vodou ktorú som si medzitým napustila a už som cítila ako sa kĺže dolu krkom smerom do môjho žalúdka.
Opäť som si pretrela oči a pomaly som sa dotackala do izby kde som zaspala tak, ako som bola.
Ráno som sa zobudila asi desať minút pred zvonením budíka. Tlak v hlave mierne ustúpil presne tak, ako to bývalo každý deň.
Postavila som sa z postele a pomalým, ešte stále ospalým krokom som kráčala do kúpeľne. Keď som z nej po chvíľke vyšla, navliekla som na seba červené šaty s bielymi bodkami. Tie šaty som milovala, pretože mi ich priniesla mama z Paríža...
Lenže to už bolo dávno...
Potriasla som hlavou aby som sa zbavila myšlienky na mamu a na všetky smutné spomienky ktoré sa s jej osobou spájajú a radšej som sa vybrala na raňajky. Bola som naozaj veľmi prekvapená, keď som vedľa otca zbadala sedieť jeho.
Bena.
Sedel na stoličke po otcovej pravici a napchával sa chlebom so šunkou. Zhnusene som nakrčila nosom,a nachystala som si svoje typické raňajky.
Studené mlieko a cereálie.
Sadla som si na svoje miesto ktoré bolo oproti tomu Benovmu a nasypala som si riadnu kopu cereálií do misky. Všimla som si jeho prekvapený pohľad.
„Čo je?“
Opýtala som sa keď nezmizol ani potom, ako som si do úst vložila jedno sústo. On len nakrčil čelov nechápavej grimase.
„Ako to môžeš jesť také studené?“
Dostal zo seba nakoniec a jasom sa musela uškrnuť. Všimla som si otcov pohľad ktorým ma prosil aby som sa zdržala komentárov ale ja som si to proste nemohla odpustiť.
„A ako ty môžeš jesť toto?“
Ukázala som lyžičkou na jeho chlieb so šunkou. Vráska na jeho čele sa prehĺbila a kuchyňu naplnil otcov povzdych. Presne vedel čo mám na mysli.
„Nevieš o tom, že šunka obsahuje sedemdesiat percent vody?“
„A to ju preto nemám jesť?“
YOU ARE READING
I Hate/Love You ✔
RomanceŽe sa protiklady priťahujú? O tom sa presvedčia krehká sedemnásť ročná Zoé ktorá žije len pre pomoc druhým a devätnásť ročný, arogantný dedič miliónového majetku a niekoľkých hotelov na svete, Benjamín (Ben) v príbehu I HATE/LOVE YOU. Ako spolu bu...
