Prológ - Dan

432 3 0
                                    

Rozlepila som oči, no hneď som to aj oľutovala. Prudké svetlo mi dalo facku a okamžite som si schovala hlavu pod perinu. Nadýchla som sa, a spoznala tú vôňu. No nebola to vôňa domova. Vyliezla som spod paplóna a pozrela na druhú stranu postele. Bol tam. Pokojne spal, na sebe nič okrem treniek. Vzdychla som si a pritúlila sa k nemu, na čo sa zobudil a zamrmlal. Rozlepil oči a pomaly na mňa pozrel. Roztiahol pery do úsmevu a pohladil ma po chrbte.
„Dobré ránko, mačička,“ zašepkal mi ranným hlasom do ucha a pobozkal ma na krk. Nabehli mi po ňom zimomriavky a otočila som sa k nemu tvárou. Mal asi dvojdňové strnisko, jeho hnedé vlasy mu stáli na všetky strany. Pozorovali ma jeho rozospaté zelené oči. Bol nádherný. Jeho telo... Dokázala by som sa naňho dívať celé hodiny. Vypracované svalstvo a medzi tehličkami tenučký pásik chlpov končiacich niekde tesne pod gumou trenírok. Pobozkal ma na suché ústa, a ja som mu bozk opätovala. No na líci som zrazu zacítila tvoriacu sa mokrú cestičku. Jedna slza si razila cestu nadol, na moju bradu. Odtiahol sa, zotrel mi ju a privinul na svoju pevnú, no bezpečnú hruď.
„Kedy príde?“ opýtala som sa potichu. Vzdychol a pozrel na mobil.
„O šesť hodín,“ povedal bez citu. Všetka neha sa kamsi vyparila.
Prikývla som a vyšli sme z postele – bola som len v spodnom prádle. Odkráčala som do kuchyne, vybrala si z jeho chladničky jogurt a jedla ho len tak pri linke. Objal ma zozadu a prisal sa mi na krk. Nereagovala som.
„Budeš mi chýbať, mačička,“ zašepkal. „Včera to bolo nezabudnuteľné.“ Napriek aktuálnej nálade som sa usmiala.
„Aj mne sa to páčilo,“ prikývla som a dala si lyžičku. Pozrela som na chladničku, kde bola jeho fotka s Annie na ktorej sa bozkávajú na dovolenke na ostrove. Aké romantické. Annie. Červenovlasé dievča s veľkými očami a peknou tvárou, ktorú zdobilo pár pieh. Nevyzerá na svoj vek, skôr mladšie. Keby som ju nepoznala, ani by mi nenapadlo, že už má dvadsaťpäť. Rovnako, ako Dan, ktorý objímal moje sedemnásťročné telo.
„Nad čím premýšľaš?“ opýtal sa zrazu a mňa myklo.
„Nad hlúposťami,“ usmiala som sa a dojedla jogurt. Po sprche som si obliekla to, v čom som k nemu prišla: šedé rifle roztrhané na kolenách a jednoduché čierne tričko, a umyla som si zuby.
„Liv? Ty už ideš?“ opýtal sa, keď som vošla do izby, kde som si pobalila veci do kabelky.
„Mám čakať, kým príde tvoja drahá?“ opýtala som sa trošku podráždene. Zamračil sa. Nemôže byť nahnevaný za to, že chcem odísť. – pomyslela som si. On je ten, kto má priateľku. Ja som len zaľúbená školáčka. Hodila som si napratanú kabelku na rameno a obula si tenisky. Pobozkala som ho na ústa a rozlúčili sme sa. Vybehla som z paneláku a ponáhľala sa na zastávku a na autobus domov.

Prepotené posteleWhere stories live. Discover now