Prepotené postele

KAPITOLA 9. - ZLÝ SEX NEZNAMENÁ ZLÝ VEČER

Ráno som sa prebudila zadýchaná a červená v tvári po erotickom sne s Danom. So zavretými očami som si prehrávala ten sen stále dookola. Povedal to. Na konci toho sna povedal, že ma miluje. Tresla som päsťou do vankúša a zahučala doň. Vstala som a šla sa osprchovať. Zavolala som Adamovi a zavolala ho, ako tá najväčšia úbožiačka, na obed. Rozlúčila som sa s mamou. Ema bola niekde s Mary či frajerom. Sadla som rozhodne do auta skontrolovala svoj výzor v zrkadielku. Mala som vysoký cop, pásikavé čierno-biele obtiahnuté šaty, lodičky, červený rúž a výraznú linku. Ako zlatokopka. Kabelku som hodila na vedľajšie sedadlo. Vyšla som na cestu a uháňala do mesta. Zaparkovala som pri luxusnej reštike Passion a vystúpila. Už tam stál a fajčil cigaretu. Keď ma uvidel, zahodil špak na zem a dal mi pusu na obe líca. Čašník nás usadil k oknu a objednali sme si.
„Ani nevieš, aký som rád, že si mi zavolala. Myslel som, že už sa nikdy neozveš,“ chytil ma za ruku. Debilne som sa zasmiala, uhladila si cop a prikryla naše ruky mojou.
„Myslela som na teba celý včerajšok. Musela som sa veľmi ovládať, aby som deň počkala,“ usmiala som sa a zadívala sa mu do očí. Pozrel na naše dlane a tiež sa usmial. Bol celkom sexy, ale bol hlúpy. Doniesli nám jedlo. S chuťou som sa pustila do kuracích pŕs na dusenej zelenine a viedla konverzáciu. Keď som dojedla, oprela som sa lakťami o stôl.
„Minule si mi nepovedal, koľko máš rokov,“ usmiala som sa.
„Skús hádať,“ utrel si ústa a pozrel mi do očí.
„Dvadsať... štyri?“ usmiala som sa. Začal sa smiať.
„Vážne vyzerám tak mlado?“ Zaskočilo ma to. Čakala som tú cifru, čo na mňa mal v pláne hodiť. „Mám tridsať rokov,“ povedal. Zamrazilo ma. Tridsať?!
„Fíha... Toto som nečakala.“ Hlavne zachovať chladnú hlavu.
„Ty máš koľko?“ opýtal sa.
„Je neslušné pýtať sa slečny, koľko má rokov,“ pokarhala som ho a žmurkla. „Hádaj pre zmenu ty.“
„Dvadsaťpäť?“ opýtal sa na rovinu. Čo prosím?
„Tesne. O rok menej,“ zaklamala som a zatvárila sa pohoršene. „Žeby som už potrebovala krém na vrásky?“
„Och, to určite nie! Si krásna.“ Začervenala som sa a siahla si dlaňou na krk. Ako si nemôže pamätať, že som mu minule hovorila, že idem do tretieho ročníka na strednej? On je vypatlaný...
„Ďakujem. Zaplatíme? Začína mi byť teplo,“ navrhla som a prešla mu špičkou lodičky po lýtku. Rozšírili sa mu oči a mávol na čašníka. Vyťahovala som peňaženku.
„To schovaj. Je to na mňa,“ usmial sa. Poďakovala som sa a dopila pitie. Po zaplatení sme sa postavili a ja som sa mu zahákla o lakeť a privinula sa prsiami k jeho ramenu. Vyšli sme na vzduch. Bolo niečo po tretej hodine.
„Chcela by si sa prejsť?“ navrhol. Súhlasila som, tak sme sa teda prechádzali. Často bolo ticho, ale to nevadilo. Prešla hodina a pol. Nevedela som prestať myslieť na to, že je starší ako Dan. A toto ma viedlo myšlienkami k Danovi. Vrátili sme sa k reštaurácií.
„Asi sa musíme rozlúčiť,“ pozrela som na svoje auto.
„Alebo by si mohla ísť ku mne na chvíľu. Chcel by som ti ukázať jeden obraz. Vravela si, že kreslíš,“ navrhol. Áno! Aj keď som mu nikdy nič také nespomínala, nevadilo mi to.
„Samozrejme. Rada,“ odvetila som. Viedol ma dvomi ulicami k mrakodrapu. Vyviezli sme sa na päťdesiate tretie poschodie. Odomkol dvere a nechal ma, nech vojdem prvá. Ocitla som sa v dlhej chodbe, kde som sa vyzula. Prešli sme chodbou až do obrovskej obývačky spojenej s kuchyňou a jedálňou. Namiesto stien boli všade okná od stropu až po podlahu. Výhľad bol nádherný. Stratila som reč a pristúpila ku sklu.
„Páči sa ti výhľad?“ postavil sa vedľa mňa.
„Je to úžasné,“ usmiala som sa naňho. „Kde máš ten obraz?“
„No... toto je trošku trápne. Nemám žiaden obraz. Chcel som ťa len dostať ku mne,“ zatváril sa rozpačito. Debil... Zasmiala som sa.
„Ale ty trdlo. To si mohol povedať rovno. Ja by som šla!“ prehla som sa a zachytila sa dlaňou jeho ramena. Usmial sa a pritiahol si ma k sebe. Prilepil svoje pery na moje. Nebránila som sa. Presne na toto som čakala už od rána. Nie, že by mi pripadal nejako extra príťažlivý, ale potrebovala som si vysexovať Dana z hlavy. Odhodila som kabelku a začala som mu rozopínať košeľu a on mne šaty. Na zem naraz dopadli oba kusy oblečenia. Nalepila som sa naňho, no do brucha ma zatlačilo niečo tvrdé a studené. Odtiahla som sa a pohľad mi padol na pištoľ v jeho nohaviciach.
„Prepáč, zabudol som na ňu,“ usmial sa a odložil ju do šuplíka v stolíku pod veľkým zrkadlom.
„Načo ju máš?“ opýtala som sa a prešla si dlaňou po cope.
„Práca. Kašli na to,“ pritiahol si ma a spolu sme padli na gauč. Vyzliekla som mu nohavice a pohladila ho po trenkách. Nevedela som určiť, či už mu stojí, tak som mu ich dala dole. Stál mu. Ale mal ho... malý. Nie malý, že okolo pätnásť centimetrov. Mal tak maximálne deväť. Pri prižmúrených očiach. Nedala som na sebe znať sklamanie a dala som si dole podprsenku. Chytil moje prsia nemotorne do rúk a bozkával ma. Tlačil na mňa tu hranolčičku.
„Máš gumu?“ opýtala som sa.
„Čo?“ odtiahol sa.
„Kondóm. Máš?“ bola som už dosť podráždená, no snažila som sa tváriť milo a chtivo.
„No... nemám,“ priznal. Vzdychla som a odplazila sa ku kabelke. Vytiahla som odtiaľ jeden a skontrolovala, či nie je po záruke. Nebol. Hodila som mu ho a dúfala, že mu nebude veľký. Navliekol si ho. Sadla som si naňho a dosadala. Trvalo to asi pol minúty, keď vydýchol a usmial sa na mňa.
„To už?“ opýtala som sa. Prikývol a víťazoslávne dodal: „Som rýchly!“ Nevedela som o tom, že by to mala byť výhra. Zliezla som z neho, obliekla sa a kým bol on v sprche som odišla. Tak toto mi fakt nepomohlo. Vrátila som sa domov a zmyla zo seba make up a jeho telo. Keď som vyšla z kúpeľne, bolo už osem hodín večer. Obliekla som sa do pohodlných vecí a sadla si za comp. Napísal mi Dan.

D: Ahoj, mačička. Máš sa?
O: Nič moc.
D: Som neďaleko u kamaráta. Skočím k tebe. Už odchádzam.
O: To by bolo super. Ale mama aj Ema sú doma.
D: To je fuk. Za 5 minút som tam.

Pozrela som na seba do zrkadla. Teplákové šortky, tielko a drdol. Lepšie to už za päť minút nebude. Pozrela som si ešte správu od Amber. Ohovárala v nej Chrisa a písala mi, že nevedela, že to je taký chumaj. Posledné dni mi píše len toto. Zazvonil mi mobil, tak som zaklapla laptop a zbehla dole.
„Mami, prišiel jeden môj kamarát!“ zakričala som. Odvetila niečo ako dobre alebo okej. Otvorila som dvere a objala ho. Privinul si ma k sebe a zaboril nos do mojich vlasov. Pozvala som ho ďalej, kde sa vyzul.
„Poďme na terasu,“ navrhla som a ťahala ho cez kuchyňu dverami von k veľkej hojdačke pre viac osôb. Sadol si a ja som mu doniesla pohár pomarančového džúsu. Poďakoval sa a celý ho vypil. Sadla som si vedľa neho. Vonku bolo príjemne, trošku pofukoval vetrík a slnko zapadalo.
„Čo máš nové?“ opýtal sa. Zasmiala som sa.
„Nevideli sme sa dva dni. Čo by som mohla mať podľa teba nové?“ pozrela som naňho s úsmevom. Tváril sa rozpačito.
„Chcel som len...“ začal no vyrušila nás Ema.
„Mama sa pýta, či vám má doniesť večeru,“ oznámila a prezerala si Dana.
„A čo máme?“ spýtala som sa.
„Šalát. S kúskami kuracieho,“ usmievala sa na Dana.
„Dáš si?“ pozrela som naňho. Prikývol. „Tak môže. Že ďakujeme,“ pohľadom som ju posielala preč. Odišla.
„Divne sa na mňa pozerala,“ povedal a zasmial sa.
„Všimla som si. Asi sa jej páčiš,“ šťuchla som ho pod rebrá. Schmatol moju ruku a usmieval sa na mňa. Preplietol si so mnou prsty.
„Asi by som to u nej mal skúsiť. A potom u tvojej mamy, nech mám kompletnú zbierku,“ zašepkal.
„Debil!“ začala som sa smiať a tresla som ho do ramena. „Čo Annie. Ozvala sa?“ začala som opatrne s vážnejšou témou. Vzdychol si.
„Ani ju nehne. Nevolal som jej. Ona nevolala mne. Odstránila si ma zo všetkých sociálnych sietí...“ pozrel na zem. Zafúkal silnejší vietor. Stisla som mu ruku.
„Bude lepšie, uvidíš,“ pobozkala som ho na líce a keď som sa odtiahla, práve prechádzala cez dvere Ema s dvoma miskami šalátu. Jeden podala mne a druhý Danovi, pri čom mu pozrela do očí. Podala nám príbory a všimla som si, že Dan si ho od nej vzal tak, aby sa im dotkli dlane. Rozšírili sa jej oči a utiekla dnu.
„Si na ňu zlý. Myslím na Emu,“ usmiala som sa.
„Neviem o čom hovoríš,“ pustil sa do jedenia.
„Nedávaj jej falošné nádeje,“ povedala som.
„To nie sú falošné nádeje. Priťahuje ma,“ povedal vážne a pozrel na mňa. Začala som sa smiať. Mal na nose kúsok dresingu. Zotrela som mu ho, no to už sa smial aj on a omylom som mu ho dala z nosa na čelo. Chytala som bolesť brucha a skoro som prevrhla šalát. Rýchlo si to zotrel.
„Stačí,“ snažil sa dosmiať. Pomaly sme sa upokojovali. Mama si o nás musela myslieť, že sme sfetovaní. Rýchlo sme dojedli a šli hore do mojej izby.
„Máš chuť na vodnú?“ opýtala som sa.
„Skôr na sex, ale keď inak nedáš,“ zazubil sa a sadol si na stoličku. Zišla som dole rozohriať uhlíky a nechala som ho pripraviť tabak a poskladať fajku. Keď som sa vrátila, všetko už bolo nachystané. Položila som rozpálené uhlíky na prederavený alobal, otvorila som okno a sadla si na parapetu, kým ju on rozťahával. Podal mi hadicu a ja som do seba potiahla dym a vyfúkla ho v podobe krúžkov. Takýto pokoj som si predstavovala, keď som posledný mesiac sedela nad učebnicami a drvila sa. Iba Dan, ja, vodná a žiaden stres. Usmiala som sa a podala mu hadicu. Rozprávali sme sa. Spomenula som mu, že ideme s triedou zajtra stanovať. Nič mi na to nepovedal. Iba, že si máme dávať bacha. Keď sme dofajčili a upratali, pozreli sme si film na mojej posteli. O pol druhej som ho vyprevadila a pobozkala. Sadol do auta a odišiel. Cítila som sa, akoby sme spolu chodili, no drvila ma pravda, že toto bola len výnimočná situácia a že spolu nikdy nebudeme. Pobalila som si veci na stanovačku do ruksaka, odišla som do postele a zaspala som. Izba mi stále voňala po jablkovo-mätovom tabaku.