Prepotené postele

EPILÓG - VYNORENIE Z VODY

Ráno som sa asi prvý raz po prepitej noci zobudila na obed. Nemala som chuť nič robiť. Ležala som na posteli a pozerala seriál. Chcela som aj cvičiť, no nevedela som sa donútiť. Jedla som málo, lebo môj žalúdok bol na vode. Okolo siedmej večer, po asi tridsiatej epizóde mi zavolal Lukas.
„Haló?“ zodvihla som.
„Ahoj, princezná,“ počula som, ako sa usmieva. Usmiala som sa.
„Ahoj,“ odzdravila som ho.
„Čo robíš?“ opýtal sa.
„Celý deň len ležím a pozerám seriál. Včera som bola na oslave narodenín a mám hroznú opicu,“ oznámila som mu.
„Chúďatko. Aký?“ zaujímal sa. Seriály a filmy, to bolo jeho.
„Neviem, či poznáš, nie je to tvoj typ, podľa mňa.“
„Ale nevymýšľaj. Ako sa volá?“
„Californication.“
„O tom som veľa počul. Ale nevidel som to. Čo si o tom myslíš?“
„Je to hrozne dobré. Ale veľa postáv sa mi hnusí. Akože povahovo,“ zasmiala som sa.
„Nemáš rada hlavnú postavu?“
„Čo si. On je moja platonická láska,“ zasmiala som sa. „Ale jeho žena... to je úplná krava. A taká žena jeho naj kamaráta tiež. Taká... mestská pipka... Musel by si to vidieť. Pozri si to, fakt!“
„Ja mám rozpozerané How I met your mother momentálne. Nechcem to miešať.“
„Si sto rokov za opicami. To už mám celé pozreté. Dva krát! Máš rád The Big Bang theory?“
„Celkom hej. Ty?“
„Vôbec. Je to nudné a nevtipné.“
„Čože? To si asi prvý človek,“ začal sa smiať. „Takže to tričko s týmto seriálom, čo som ti kúpil, mám ísť vymeniť?“
„Čo si spravil?“ zľakla som sa. Začal sa smiať.
„Srandujem.“
„Čo robíš ty?“ opýtala som sa.
„Idem práve do roboty. Nechceš dnes prísť?“ opýtal sa. Pozrela som na seba. Bola som v domácom rozvalená v posteli s neumytými vlasmi a neupravená.
„Fúha,“ zaváhala som. „To by som musela vyliezť z postele, že?“
„Ak máš posteľ s kolieskami a volantom, nemusíš,“ zavtipkoval. „Ale predpokladám, že nemáš, čiže asi máš pravdu.“ Zakňučala som.
„Už sa plazím pomaly do kúpeľne,“ oznámila som mu a fakt som do nej šla.
„Takže prídeš?“ opýtal sa.
„Uhm,“ zahuhlala som.
„Teším sa. Maj sa zatiaľ,“ rozlúčil sa.
„Papa.“ Zložila som a pozrela do zrkadla. Vyzerala som rozkysnuto a vyležano. Dala som sa do kopy a zbalila si do ruksaku pár vecí. Vošla som do šatníka a hľadala svoje biele tielko s čipkou na spodku. Nikde nebolo. Obliekla som si bledomodré rifle a len v podprsenke zbehla do kuchyne.
„Mami, nevidela si moje tielko? To biele s čipkou,“ opýtala som sa mamy, ktorá práve sedela za počítačom a písala nejaký mail. Zavrtela hlavou. Otec nebol doma. Napadlo, mi, že mi ho Ema vzala. Vybehla som hore a vtrhla som jej do izby. Skajpovala práve s frajerom.
„Ema? Máš moje tielko?“ opýtala som sa jej. Otočila sa na mňa.
„Ktoré?“
„To biele. S čipkou.“
„Jejda, to... Ja som zabudla. Je tam na zemi,“ ukázala rukou na kopu šiat, ktorú mala pri stole. Nabehla som k nej a začala sa v nej hrabať. Našla som okrem tielka aj svoje Nike ponožky, čierne tričko a sivú mikinu.
„Zabijem ťa? Koľko máš ešte mojich vecí?!“ postavila som sa.
„Viac nie!“
„Prestaň mi liezť do šatníka! Keď niečo chceš, opýtaj sa!“ tresla som dverami a šla do svojej izby. Všetky veci boli pokrčené a páchli. Rovno som ich zaniesla do koša na pranie. Nakoniec som si dala marhuľové tielko a modro-fialovú košeľu. Obula som si biele conversy a vzala čierny batoh. Rozlúčila som sa s mamou a šla k autu. Nastúpila som a odviezla sa do mesta.
Pri bare ma už čakal jeho úsmev a šiltovka. Sadla som si a bez slova mi dal zázvorový tonik. Prekecali sme celý večer, až kým nekončil. Ponúkla som sa, že ho odveziem domov. Samozrejme súhlasil. Cestou v aute sme počúvali hudbu a bavili sa. Zaparkovala som pred jeho bytovkou, no ani jednému sa nechcelo rozlúčiť. Bola už jedna hodina ráno. Ostali sme v aute na parkovisku a bavili sme sa. Bol hrozne vtipný a často mi dal kompliment. Mala som položenú ruku medzi sedadlami a on mi ju chytil. Zmĺkli sme. Začal mi ju palcom hladiť. Pozrela som mu do očí. Usmieval sa na mňa. Druhou rukou ma jemne chytil za šiju a pritiahol k sebe. Spojil naše pery a ja som privrela oči. Preložil dlaň z mojej šije na líce. Pomaly som pootvorila ústa a naše jazyky sa stretli. Užívala som si to. Bolo to iné, ako bozkávať sa s Danom... Scottom... Adamom... Ryanom... a tak ďalej. Bolo to ako s Deanom - bývalým, na našom prvom rande. Neisté, krásne a spontánne. Nebol za tým sex ani pobavenie. Užívala som si jeho nežnosť a pokoj, s akým ma bozkával. Pohladila som ho po líci. Bol iný. Iný ako všetci, s ktorými som sa doteraz stretávala. V jeho bozku bolo niečo viac. Niečo, čo som vždy chcela od Dana, a teraz mi to ponúkal Lukas. Niečo, čo som už dlho necítila, až som zabudla, že to existuje. Možno Danovi patrí veľké miesto v mojom srdci, no maličké miesto si práve zabral Lukas. A začal svoje teritórium zväčšovať. Vnímala som každý pohyb. Všetko bolo prirodzené a automatické, no zároveň zmyselné. Jednoducho... bolo to úžasné.
Po dlhom čase som sa odtiahla. Pozrela som mu do tých jeho pekných očí a opreli sme si o seba čelá. Dívali sme si do očí a zhlboka dýchali. Usmievala som sa. A on tiež. Tento moment už nič nemohlo pokaziť, ani keby veľmi chcelo. Tento moment totiž patril nám. Bol to nový začiatok. Bolo to moje vynorenie z vody, ktorej víry ma unášali už hrozne dlhú dobu. Bolo to krásne.

Koniec