Prepotené postele

KAPITOLA 10. - BABSKÉ REČI

Stále ovplyvnená školským systémom som sa v nedeľu ráno prebudila... vlastne už nie ráno. Po skontrolovaní času som zistila, že je jedna hodina. Zišla som do kuchyne, že sa teda naobedujem. Doma bola len sestra a tá pozerala telku.
„Kde je mama?“ opýtala som sa.
„Šla po oca na letisko,“ oznámila mi, pri čom neodlepila pohľad od nejakej speváckej súťaže.
„Jáj. Už si obedovala?“
„Hej hej. Objednala som si jedlo, mame sa nechcelo variť.“ vravela a rukou naznačovala, že mám byť ticho. Prevrátila som očami a šla sa pozrieť do chladničky. Nenašla som v nej nič svetoborné. Vzala som mobil a objednala si z neďalekej čínskej reštaurácie jedlo. Ani nie o pol hodinu dorazilo a ja som sa s chuťou pustila do nudlí so zmesou zeleniny a kuracieho mäsa. Jedla som to v jedálni a zapíjala vodou, keď som začula kľúče. Postavila som sa a vošla do predsiene, kde sa zjavil otec. Hodila som sa mu okolo krku a vítala ho. Vyobjímal ma a pobozkal do vlasov.
„Ako sa malo naše rebelské dievčatko?“ opýtal sa.
„Ále poznáš to. V pohode...“ usmiala som sa.
„Koľko krát si bola opitá?“ opýtal sa s úsmevom.
„Ale Mike, veď vieš, že ešte piť nemôže,“ zasmiala sa mama. Vrátila som sa do kuchyne, aby som si dojedla obed. Zatiaľ sa otec vybaľoval a mama mu pomáhala. Keď som sa vracala do izby, počula som, ako sa zamkli. Asi to aj on na ňu vybalil. Zasmiala som sa len tak pre seba nad trápnym vtipom, ktorí mi napadol a utekala do sprchy. Nechcela som počuť svoju mamu vzdychať a nebodaj stonať. Po sprche som sa nalíčila a rýchlo prebehla do izby s rukami na ušiach. Obliekla som si šortky a dlhé biele tričko s rozparkom. Prišla mi esemeska. Jim mi písal, že oni už vyrážajú. Šli sme stanovať do lesíku neďaleko mesta. Volala som Andy.
„Haló?“ dvihla.
„Máš fľaše?“ prešla som rovno k veci.
„Že váhaš! Sophie už má zbalený stan. O hodinu sa vidíme pri obchodnom dome?“ uisťovala sa.
„Jop. Len potom ešte zájdeme do River,“ spomenula som. River bol bar na najvyššom poschodí starej budovy, ktorá slúžila ako obrovský sklad. O River sa vie, že tam zoženieš všetko.
„Okej. Teším sa,“ počula som, ako sa usmiala a zložila. Vzala som ruksak a hodila doňho ešte mikinu a károvanú košeľu. Zbehla som dole a rozlúčila sa so sestrou.
„Povedz rodičom, že som už šla na stanovačku. A nechoď teraz hore...“ zasmiala som sa. Zatvárila sa znechutene a zvýšila hlasitosť na telke. Pustila som ruksak a utekala späť do izby. Zabudla som snáď najpodstatnejšiu vec. Otvorila som šuplík a vybrala z neho sáčok, do ktorého som dala drtičku, papieriky, filtre a clipper. Bongo berie Ben. Na mne bolo zohnať desať gramov kvalitnej marihuany. Zbehla som naspäť dole a povedala ešte raz ahoj. Nasadla som do auta a nabalené veci hodila na zadné sedadlá. Skontrolovala som svoj výzor v spätnom zrkadle a potom vyšla na cestu. Skočila som ešte kúpiť nejaké jedlo a nealko do potravín. Ani nie za pol hodinu som bola na mieste. Vystúpila som a šla si do stánku kúpiť cigarety. Občas som si rada zapálila a čakanie na Andy mi prišlo ako dobrá príležitosť. Čakala som pätnásť minút, pomaly fajčila opretá o auto a premýšľala. Keď sa konečne dovalila, mala som už dávno dofajčené. Hodila si ku mne veci a šli sme pešo do River. Bolo to asi desať minút od auta. Vošli sme sklenenými dverami a privolali si výťah. S rachotom sa dovalil k nám a otvorili sa mohutné dvere. Nastúpili sme a stlačili štvorku.
„Tešíš sa?“ prehodila som.
„Bože, hrozne!“ usmiala sa. Dvere sa otvorili a my sme vystúpili. Úzkou tmavou uličkou sme sa dostali do priestranného baru s boxami, kde sedeli ľudia. Prišla som k pultu a počkala, kým si párik predo mnou objedná a zaplatí. Potom ma barman zbadal.
„Liv! Zlatíčko, neveril som, že sa toto leto objavíš!“ pobozkal ma na obe líca. Zacítila som jeho hustú bradu.
„Ale čo si. Môj obľúbený bar. Počuj, je tu dnes Dom, však?“ žmurkla som naňho.
„Jasnačka. Schovaný v neexistujúcej miestnosti, kde vždy,“ kývol na dvere na opačnej strane miestnosti.
„Tak ťa poprosím dve limonády a ja som za chvíľu späť,“ hodila som na bar bankovku a šla k dverám. Vošla som do zadymenej miestnosti a rozoznala siluety asi piatich ľudí. Jeden sedel na gauči pred vodnou fajkou. Naňho sa lepila nejaká sporo odetá žena. Na kresle sa ďalšie dve bozkávali. Na ďalšom kresle sedel nejaký samotár a ťukal do mobilu. Prešla som ku gauču a rozjasnilo sa mi. Na Doma sa lepila nejaká... štetka a kúsala ho do ucha.
„Ahoj,“ pozdravila som. Obaja na mňa pozreli. Dom sa usmial.
„Liv!“ odsotil šľapku a tuho ma objal. Objatie som mu opätovala. To dievča sa na mňa mračilo. Dom sa odtiahol a pobozkal ma na obe líca. Posadili sme sa vedľa seba a on mi prehodil ruku cez rameno. Mal čierne vlasy a tmavohnedé oči. Na sebe biele tričko a bledo modré rifle. Na nohách rozbité conversy. Úsmev od ucha k uchu. Ponúkol mi vodnú. Prijala som. Dievča sa znova vrhlo naňho.
„Daj pokoj teraz!“ zhúkol na ňu.
„Asi vieš, prečo som tu,“ usmiala som sa a vrátila mu hadicu.
„Mám tušenie, ale musím ťa upozorniť, že nemám dobrý deň. LSD mi neprišlo vôbec, z extázy len polka objednaného. Ide ma poraziť,“ posťažoval sa.
„Ja som si prišla len po trávu. Máš?“ pozrela som mu s obavami do očí.
„Mám asi dvadsať gramov. Ako vravím, bieda,“ mrmlal ďalej a načiahol sa po červený ruksak.
„Stačí mi desať. Aký to je model?“ zaujímalo ma.
„Celkom slušný. Vieš, že ja nemávam zlé. Chceš teda desať? Tak dajme tomu nejakú zľavu ti dám. Bude to za sedemdesiat,“ usmial sa.
„To je pekná zľava, vďaka,“ potešila som sa a zalovila v peňaženke. Podala som mu pýtanú sumu a prevzala desať malých sáčkov v jednom veľkom. Ešte mi ho zabalil do alobalu, nech to tak necítiť a ja som to schovala do ruksaka.
„Si zlato. Ďakujem,“ pobozkala som ho na líce.
„Mimochodom bola to super párty, tá pred pár dňami. Nestihol som ti to povedať, lebo mi bolo zle a nechcel som vám ogrcať záhradu. Tak som šiel preč. Ale bolo to super,“ pochválil ma. Nevedela som, že tam bol.
„Škoda, že sme sa nevideli. Som rada, že sa ti páčilo. Idem ja už, vidíme sa inokedy,“ postavila som sa a on ma nasledoval. Vyprevadil ma až k dverám a znova pobozkal na obe líca. Objali sme sa a ja som vyšla von. Oslepilo ma svetlo, ktoré išlo cez okná terasy do baru. Sadla som si k Andy, ktorá niečo ťukala do telefónu a popri tom žužľala slamku. Odpila som si z levanduľovej limonády a zreferovala jej, čo sa dialo za dverami. Na koniec len prikývla a ďalej ťukala do telefónu.
„Čo ti je?“ opýtala som sa. Vzdychla.
„Paul si spomenul. Písali sme si,“ otočila mi mobil, aby som si prečítala ich konverzáciu.

P: Ahoj.
A: Nazdar. Prečo mi píšeš?
P: Spomenul som si.
A: Na čo?
P: Na teba. U Liv. V noci.
A: Neviem, o čom hovoríš.
P: Netvár sa. Spala si so mnou. Neklam.
A: Na nič také si nespomínam. Spala som dole na gauči.
P: Klameš. No ale píšem kvôli stanovačke.
A: Čo s ňou?
P: Ty a ja v noci v lese.
A: Nie.
P: No tak, páčilo sa ti to.
A: Nepáčilo.
P: Takže nepopieraš, že sa to stalo!
A Dobre, Paul. Stalo sa. Nechajme to tak!
P: Nenechám. Chcem ťa znova. Chcem si to pamätať.
A: Ale ja už nechcem.
P: Uvidíme pozajtra.
A: Snáď nie.

„Ach jaj,“ podala som jej mobil a vzdychla.
„Ach jaj,“ zopakovala.
„Nemala si sa priznať,“ krútila som hlavou a odpila si.
„Ušlo mi to,“ vypla mobil. „A meškám.“
„Ty všade meškáš,“ zasmiala som sa.
„Myslím menštruáciu. Zatiaľ len dva dni, ale aj tak,“ odpila si.
„To príde. A ak nie, dúfam, že to je bratove,“ zasmiala som sa.
„Aj s ním som si písala. Ospravedlnil sa mi, že ma využil a tak ďalej. Popravde, nepamätám si sex s ním, tak ma to až tak netrápi. Len dúfam, že obaja použili kondóm,“ usmiala sa na mňa.
„Keď ťa to poteší, v hosťovskej, kde si bola s Paulom bol v koši jeden,“ chytila som ju za ruku.
„Och vďakabohu!“ uľavilo sa jej.
„A môj brat je zodpovedný, neboj,“ žmurkla som.
„Ty si sa mala od tej noci ako? Odišla si s Ryanom,“ poznamenala a dopila. Aj ja som dopila a postavili sme sa. Rozlúčila som sa s barmanom a zbehli sme po schodoch dole. Zazvonil mi telefón a bolo na ňom neznáme číslo.
„Haló?“ opýtala som sa.
„Olivia? Tu je Lukas,“ ozval sa mužský hlas. Rýchlo som lovila v pamäti, kým som si spomenula na toho šiltovkového bradatého barmana.
„Jéj! Ahoj!“ usmiala som sa a Andy na mňa divne pozrela. Kráčali sme k môjmu autu.
„Počuj, máš dnes čas? V kine dávajú super film a nemám naňho s kým ísť,“ povedal smutne. Sakra, prečo práve dnes?
„Lukas, je mi to veľmi ľúto. Dnes idem na stanovačku na tri dni. Dávajú to aj potom?“ opýtala som sa.
„Oh, vybral som zlý čas. Hej hej, len včera to malo premiéru. Je to ale taký film podľa komiksu, nevadí?“ opýtal sa.
„Jasné, že nie. Rada s tebou pôjdem. Pošli mi v esemeske potom kedy a kde. Teším sa. A prepáč, že to dnes nejde,“ vážne som sa tešila.
„V pohode. Okej, pošlem. Maj sa!“ rozlúčil sa a zložil. Uložila som si jeho číslo.
„Kto to?“ opýtala sa Andy. Blikla mi esemeska s dátumom a časom.
„Bože, musím ti toho toľko povedať. Sadaj!“ odomkla som auto a naštartovala som. Celou cestou som jej rozprávala o tom ako som s Ryanom šla na mrakodrap, kde sme sa spolu vyspali. A že to bol najlepší sex v mojom živote, a že sa mi doteraz neozval. Potom som jej rozprávala, ako na druhý deň ku mne prišiel brat a plakal, že sme potom spolu šli von a že keď som osamela, stretla som v kaviarni toho úchyla. Potom som jej rozprávala o Adamovi, hranolčičke, záchrancovi a o barmanovi Lukasovi. Spomenula som jej aj ako za mnou prišiel Scott a rozdali sme si to, ako u mňa spal a ako ho našla sestra. Ako som sa potom rozrevala pred mamou a ako som sa zhúlila pred sestrou. Pozorne ma počúvala, chvíľami sa smiala, chvíľami mi súcitne prikryla ruku na páke. Potom som jej spomenula, ako ku mne prišiel Dan a ako sme spolu iba chillovali. Aj som jej spomenula ako som spala s Adamom, ktorý má zbraň a ako som zdúchla. Odvtedy mi pár krát volal, no nedvihla som mu. Keď som dorozprávala, boli sme už skoro v lesíku.
„A ja som len sedela doma, písala si s tvojim bratom a Paulom a masturbovala,“ zahlásila nakoniec. Vybuchla som do smiechu a skoro som minula odbočku na lesnú cestu, ktorá nás mala doviesť na priestrannú plochu, kde sme chceli stanovať.
„Nesmej sa! Potrebujem nový vibrátor! To nie je na smiech!“ rozhorčovala sa a rozhadzovala rukami.
„Ja ti nejaký kúpim, neboj,“ smiala som sa ďalej.
„Ale je mi ľúto tvojho brata. Nevedela som o tom, že sa takto rozišiel,“ vzdychla.
„Hej no, je to nepríjemné. Dúfam, že sa z toho rýchlo dostane,“ usmiala som sa len tak pre seba.