Prepotené postele

KAPITOLA 1. - VOLAJ MA CHRIS

„No čo, ako si sa mala u Sarah?" zvolala mama z kuchyne, keď som zabuchla dvere. Spomenula som si na svoje včerajšie klamstvo a rýchlo vymýšľala pokračovanie.
„Dobre. Ako vždy," odvetila som a vošla do kuchyne.
„Čo ste robili?" pokračovala neúnavne. Cítila som sa otrávene. Myšlienkami som stále bola pri ňom, pri jeho tele, pri včerajších vzdychoch...
„Pozerali sme filmy a hrozne veľa jedli, veď vieš," zasmiala som sa a pratala sa rýchlo preč. „Pozdravuje ťa," dodala som a utekala po schodoch do izby, kde som sa zabuchla. Prezliekla som sa do pohodlných bielych teplákov a čierneho trička. Zapla som laptop a vybalila si kabelku. Moja izba nie je veľká, no za to útulná. Oproti dverám je veľké okno, z ktorého mám výhľad na okolité domy a v diaľke vidím centrum mesta. Vedľa okna je knižnica naprataná knihami na prasknutie a vedľa nej stôl, na ktorom je zvyčajne bordel, no dnes je výnimočne uprataný. Vedľa stola sa rozprestiera veľká ustlaná posteľ. Na druhej strane od okna je menšia, no širšia knižnica plná stolných hier. Naľavo od nej sú zatvorené dvere, za ktorými sa skrýva šatník. Dvere, ktorými sa vychádza na chodbu sú oproti oknu posunuté vpravo, teda skoro do rohu izby. Vedľa postele na bielej stene sú polepené fotky. Všetky steny sú biele a nábytok a dvere od šatníka z tmavého dreva. Doplnky, ako repráky k laptopu, posteľná bielizeň, stolná lampa, huňatý koberec pri posteli a tulivak opretý o stenu vedľa šatníka, sú v odtieňoch modrej a zelenej. Pod oknom je moja obľúbená časť celého môjho kráľovstva. Malý čajový kútik. Na zemi je položený tenký perzský koberček, ktorý leží medzi dvomi knižnicami. Na ňom sú štyri šedé vankúše a v strede medzi nimi malý nizučký drevený stolček. Často na ňom tróni biela, asi päťdesiat centimetrov vysoká vodná fajka so strieborným telom a vázou z mliečneho skla s jednoduchou vzorkou, no keď ju nepoužívam, mám tam len škatuľu, v ktorej je zabalená. Je to môj poklad, ktorý som dostala od brata k sedemnástym narodeninám.
Vzala som si laptop a zvalila sa na posteľ. Asi po hodine pozerania seriálu niekto zaklopal. Vošla mama.
„Zlatko, dnes príde tá návšteva. Pomôžeš mi potom po obede s jednohubkami?" usmievala sa od ucha k uchu.
„Jasné, rada," odvetila som úprimne. Aspoň som mohla namiesto vylihovania robiť aj niečo prospešné, a dúfala som, že krájanie paradajky mi vytesní Dana z hlavy.
„Otec už išiel do obchodu, tak ak niečo chceš, napíš mu," dodala ešte a zavrela dvere. Pustila som sa do hľadania telefónu, no ani po asi desiatich minútach som ho nevedela nájsť. Nebol ani v kabelke, ani na stole, ani na posteli... Žeby ostal uňho? Napadla mi posledná možnosť. Vbehla som do šatníka, našla rifle, ktoré som mala a vopchala ruku do zadného vrecka. Bol tam. Vydýchla som si a hneď písala otcovi a pýtala si cider. Ľahla som si naspäť do postele a ležala tam a dívala sa do stropu, až kým nás mama nezavolala na obed.
Zišla som dole a sadla si k stolu. Vedľa mňa sedela Ema, moja malá sestra. Oproti mne mama a posledné miesto zaujímal otec. Will, môj starší brat, býva už s priateľkou Lili v byte v centre. Jedli sme a rozprávali sa. Moja mama nie je moc stará. Mala brata už v dvadsiatich dvoch. Volá sa Susan. Má hnedé rovné vlasy po plecia, jemné vrásky okolo očí a priateľský úsmev. No nie je to žiadna žena, čo nevie ísť s dobou. Oblieka sa elegantne, podľa poslednej módy a pomaly každý týždeň chodí na nechty. Otec, Mike, má hnedé dlhšie vlasy a nosí okuliare, bradu a fúzy vytočené dohora. Vo voľnom čase píše mafiánske romány. Všetky som prečítala a jedno zistila. Poznal snáď viac nadávok než ja. Rád si zo všetkého robí srandu, počúva kvalitnú hudbu minulého storočia a nadovšetko nás miluje. Je len o rok starší od mamy. Ema má trinásť rokov, je neskutočne otravná a kradne mi veci. Vlasy má prefarbené na blond. Viac sa k nej povedať ani nedá.
Keď sme dojedli, pomohla som mame upratať a pustili sme sa do tých jednohubiek. Dosť som sa na tom vyhrala, rolovala šunku, vložila do nej kúsok papriky, pripichla olivu a tak ďalej. Keď sme ich mali už asi päťdesiat, vysypali sme ešte do misiek nejaké sladké a slané dobroty. Vzala som si tácku a misu a išla to odniesť do obývačky na stolík. Našla som tam Emu ležať na gauči, ťukať do mobilu a napchávať sa čipsami.
„Budeš tak tlstá, že neprejdeš cez dvere," skritizovala som ju zo srandy. Popravde som Eme závidela ej metabolizmus, ktorý sa jej napriek puberte nezmenil. Mohla zjesť čokoľvek, aj tak sa to nikde, okrem jej pleti, neukázalo.
„Staraj sa o seba. Ja mám na rozdiel od teba aspoň frajera," poznamenala. Zabolelo to, no zvedavosť bola väčšia.
„Ty máš frajera? Ukáž!" čupla som si za ňu. Podala mi mobil a z obrazovky sa na mňa pozeral malý chalan s modrou šiltovkou, spod ktorej mu vyliezali nagélované bledohnedé vlasy. Na tvári mal ruku, ktorou sa zakrýval tak, ako to teraz všetky deti robia. Na sebe čierny sveter až po kolená s podtlačou 420.
„Volá sa Kenny," povedala.
„Vyzerá ako sfetovaný Justin Bieber," vrátila som jej mobil.
„Krava. Aspoň existuje," odvrkla a vytrhla mi ho. Vstala som a šla pomáhať mame. Po dokončení príprav bolo pol piatej. Hostia mali prísť okolo piatej, no volali mame, že budú meškať asi pätnásť minút. Čiže som mala ešte trištvrte hodinu.
„Mami? Čo to vlastne je zač? Tá návšteva?" opýtala som sa, keď som si napúšťala vodu v kuchyni do pohára.
„Je to moja kolegyňa a dobrá kamarátka. Príde s manželom aj s deťmi. Má myslím že o rok staršieho syna od teba a pätnásťročnú sestru. K tomu dievčaťu buď ale milá! Ona je tak trochu... fanatická kresťanka," povedala opatrne. Zhrozila som sa, no nedala to na sebe vidieť. Prikývla som a vybehla do izby. Nemala som už bohužiaľ čas na cvičenie, no aj tak som si dala sto brušákov a sto drepov a utekala do kúpeľne. Po mojej asi najkratšej sprche v živote som si vyfénovala a vyžehlila vlasy. Iba v spodnom prádle som prešla do izby a z tade do šatníku. Mama vravela, že máme byť tak stredne slušne oblečení. Vyberala som si čierne džínsy a biele tričko s dlhým rukávom. Naň som si dala sivý tenučký kardigán. Ostalo mi pätnásť minút, tak som si sadla za stôl a namaľovala sa. Ceruzka, maskara, linka - tie zvýraznili moje hnedé oči. Nasledovalo obočie a jemný krémový rúž. Ešte som si zakryla pár nedostatkov na brade a nose a bola som hotová. Tmavohnedé vlasy, ktoré mi siahajú postupne asi do polovice lopatiek som si nechala voľne rozpustené.
Začula som zvonček, tak som zišla dole. Sestra tam už stála v čiernych legínach a bielom tielku, ktoré asi malo zvýrazniť jej prsia, no ešte nebolo moc čo zvýrazňovať. Dala na seba asi kilo líčidiel a afektovane sa usmievala. V ušiach mala veľké zlaté kruhy a dlhé vlasy vo vysokom cope. Prevrátila som očami a čakala v hale, kým prišla mama otvoriť.
„Suzan," povedala nejaká žena.
„Ahoj, Kate," vybozkávali sa na prahu. „Poďte ďalej. Bože, aké sú už tvoje deti veľké!" Všetci pomaly povchádzali. Kate vyzerala ako typická mama. Mala na sebe blúzku a slušné nohavice, bledohnedé vlasy sa jej stáčali okolo uší a bola len veľmi jemne namaľovaná. Jej manžel bol vysoký a mal výrazné kúty, husté fúzy bez brady a okuliare. Volal sa Josh. Na sebe mal rifle, košeľu a sako. Vedľa neho stál vysoký chalan približne tak starý ako ja. Mal kratšie, no nie úplne krátke hnedé vlasy, ktoré na prvý pohľad vyzerali neupravené, no keď sa človek zameral, všimol si, že použil pastu na vlasy. Mal jemné nerovnomerné strnisko a na sebe čiernu košeľu a čierne rifle. Vedľa neho stálo dievča s hnedými vlasmi zapletenými do vrkoča. Na sebe malo bordový svetrík na gombíky, spod ktorého vyliezal krémový rolák a tmavohnedé slušné nohavice. Na hrudníku malo starostlivo uložený zlatý krížik na retiazke. Mama nás popredstavovala. Ten chalan sa volal Christopher.
„Olivia," usmiala som sa a podala mu ruku. Jeho sestra sa volala Margareth. Pozrela som na Emu. Očividne sa jej Christopher páčil, lebo sa pretŕčala jak nejaký páv. Mama nás zavolala do obývačky a tam sme si všetci posadali. Sedela som medzi otcom a Margareth. Ema si uchmatla miesto vedľa Christophera a lepila sa naňho. Mama ponúkala hostí a prvá si, samozrejme, vzala Ema.
„Chris, nedáš si niečo?" opýtala sa ho a natlačila sa naňho. Potláčala som smiech a musela som sa odvrátiť. Asi hodinu sme tam sedeli, rodičia sa smiali, Ema žrala, Margareth sa na ňu mračila a Christopher neprítomne hľadel raz do blba, raz na mobil.
„Deti, nechcete ísť hore? Nebudete sa tu s nami nudiť celý večer," zasmiala sa mama. Už mala nejaké to vínko v sebe.
„V mrazničke za hráškom," pošepkal mi otec a pobozkal ma na spánok. Usmiala som sa. Odišli sme do mojej izby. Nechala som ich tam a zbehla dole a Margareth utekala za mnou.
„Počkaj," zastavila ma na schodoch asi v polovici cesty medzi rodičmi a mojou izbou. „Kam ideš?"
„Po nejaké jedlo a pitie," povedala som.
„Pomôžem ti," ponúkla sa. Poďakovala som a otočila sa, že pôjdem ďalej.
„Počkaj," povedala zas.
„Áno?" otočila som sa.
„Tá tvoja sestra... Ema," začala.
„Christopher sa jej páči, vidno to, ja viem," zasmiala som sa a povedala si, že Margareth je dosť v pohode.
„O to nejde. Ty si spokojná, ako je oblečená? Nie je príliš odhalená? Vieš, ty vyzeráš ako slušné dievča, no ona s tým jej výstrihom," mlela. No... možno nebola až tak v pohode.
„Neviem, nejak som si nevšimla, čo má na sebe," zaklamala som a utiekla dole. Dobehla ma.
„Vezmi hore nejaké čipsy a oriešky, prosím," povedala som jej a odišla do kuchyne. Otvorila som mrazničku a odsunula hrach. Bola tam taška. Vybrala som ju a vložila do nej ešte minerálku a štyri poháre. Vyšli sme spolu hore. Zavrela som dvere a všimla si, že Ema sedela na posteli vedľa Christophera, ktorý bol očividne vďačný, že sme prišli.
„Čo je to?" opýtala sa Margareth ukazujúc na škatuľu pod oknom.
„Vodná fajka," oznámila som jej. „Fajčí sa cez to tabak s rôznou príchuťou."
„Fuj," odfrkla si. Pozrela som do tašky a ostala príjemne potešená. Vybalila som na stôl cider, pivo, radler a minerálku so štyrmi pohármi.
„To je nealkoholické?" opýtala sa Margareth. Zavrtela som hlavou.
„Ja si dám pivo!" zvolala Ema.
„Ty si dáš radlera," zasmiala som sa na nej a podala jej plechovku s pohárom. „Margareth, ty si dáš čo?" obrátila som sa na ňu a cítila sa jak barmanka.
„Vodu!" mračila sa. Asi ma už znenávidela. Naliala som jej teda pohár minerálky a obrátila sa na Christophera.
„Pivo," žmurkol. Ak čakal začervenanie alebo nebodaj že sa mi podlomia kolená, mýlil sa. Ja som bola totiž zaľúbená... Do toho idiota... Podala som mu plechovku s pohárom, vzala si fľašu cideru a otvorila ju otvárakom, ktorý som našla v šuplíku. Margareth si sadla na stoličku a ja, zatiaľ čo Ema šla odhodiť plechovku do červeného koša pod stolom, som si sadla na posteľ a oprela sa o stenu vedľa dverí. Keď sa zvrtla a uvidela, že som jej zabrala miesto pri jej vysnívanom princovi, zamračila sa na mňa a vyvalila sa do tulivaku, pri čom ho skoro obliala. Rozprávali sme sa o škole a o koníčkoch. Väčšinou rozprávala Ema.
„Ja rada tancujem. Nechodím do tanečnej, ale kamarátky vravia, že mi to ide, keď tancujem sama v izbe. Plánujeme si spraviť YouTube kanál, na ktorom budú naše choreografie..." mlela.
„Ty sa čomu venuješ, Olivia?" prerušil ju Christopher. Usmiala som sa naňho.
„No ja tiež tancujem, ale v klube. A rada... hm... čítam, hrám spoločenské hry, pozerám seriály a cvičím," povedala som. „A ty?"
„No... hrám futbal. To je asi taký môj top. Potom ešte počítačové hry ma bavia," zasmial sa.
„Typickí chlapi," pridala som sa k smiechu. „Margareth, a ty?"
„Ja spievam v zbore. V kostole. To je môj koníček a napĺňa ma to," odvetila. Prikývla som a netušila čo na to povedať. No nič som nemusela, lebo zas začala rozprávať Ema a na desať minút bolo o „zábavu" postarané.
„Nezahráme si niečo?" navrhla som a všetci súhlasili. Prezerala som knižnicu a vyberala nejakú párty hru s ľahkými pravidlami. Hrali sme ju, kým na nás ich mama nezavolala. Zišli sme spoločne dole. Podala som si ruku aj s pani Kate aj s pánom Joshom, potom s Margareth a nakoniec s Christopherom. Ten mi nenápadne pri podaní vložil do ruky papierik. Trochu ma to prekvapilo a nadvihla som jedno obočie.
Vyšli von a nastúpili do auta. My sme stáli na verande a čakali. Christopher otvoril dvere od auta, pozrel na mňa, žmurkol a nastúpil. Prevrátila som oči. Ak si myslel, že ma získa na takéto lacné triky, mýlil sa.
„On na mňa žmurkol!" jančila Ema pošepky.
„A čo ten tvoj priateľ," pripomenula som jej.
„Pššššt," mávla rukou a kývala. Nakoniec mu poslala vzdušnú pusu. Ja som len raz mávla na štartujúce auto a otočila sa späť do domu. Pomohla som mame upratať a zaliezla do izby.
Vybrala som papierik z vrecka džínsov, kam som ho pred tým odložila, a rozbalila ho. Bolo na ňom číslo a odkaz: Volaj ma Chris ;) Prevrátila som očami a papierik zahodila bez prepísania čísla do mobilu. Odlíčila som sa, dala sa len do nohavičiek a zaliezla pod perinu spať.