Striptérky

7. Anton

Rozhodnem sa, že sa pôjdem pozrieť do klubu, kde pracuje matka. Možno budú o nej niečo vedieť. Keď schádzam dole po schodoch, tak natrafím na toho blonďáka, s ktorým ma nachytal majiteľ bordelu, do ktorého chodím.

"Ale, Anton," zvolám prekvapene, asi mesiac sme sa už nestretli.

"Lujzička," zaškerí sa. Asi pred pol rokom dovŕšil osemnásť rokov a tak sa osamostatnil. Síce stále býva v tej istej bytovke ako aj jeho rodičia s ďalšími dvoma deťmi, ale predsa už má vlastný byt. Dokonca pracuje ako kuchár dole v reštike, ktorá sa nachádza oproti nášmu baráku.

"Do roboty?" Opýtam sa ho. Odkedy má vlastný byt, tak som s ním nespala a ani som v jeho byte nebola.

"Len idem nakúpiť nejaké potraviny."

"Čo tak ma pozvať k sebe? Dlho sme si neužili," buchla som ho po zadku, zatiaľ čo sme vedľa seba kráčali nadol schodmi. Anton sa zastavil a zavrtel hlavou. "Sorry Lujzy. Ja už mám osemnásť a nechcem mať problémy."

  Trochu som zostala zaskočená. Predtým na mňa vždy striehol, keď som bola sama. Veľa krát sme si to rozdali v ich pivnici. Túžil po mne o tom nebolo pochýb. Vari sa mu už niečo na mne nepáči?

"Veď ja som predsa najdiskrétnejší človek. To predsa vieš."

Anton si vzdychol. Rukou ma zatlačil k stene, pristúpil ku mne čo najbližšie a zašepotal mi do ucha: "Problém je tvoja matka. Niečo vie. Vyhrážala sa mi. Dobre vieš, že som bol tebou vždy unesený, ale ďalej takto..." nestihol dopovedať, pretože som sa mu prisala na pery. Zmäkol a poddal sa mi. Tak sa mi páčil. Chcela som ho tu a teraz. Chcela so ho cítiť vo svojom vnútri. On je proste úžasný, najlepší zo všetkých. Ruky som si prehodila cez jeho krk, keď si práve niekto vedľa nás odkašľal.

*Mery*