Striptérky

19. Krátky spánok

Asi som zaspala. Prebudila som sa na to ako mi hlava treskla na zem.

„Preboha, Lujza čo si tu stvárala? Stalo sa niečo?" teraz som ho už očividne začala zaujímať. Zahľadela som sa na tmavé okno. Vonku ešte stále panovala tma. Bola som rada, že ma tu nijaký sused nenašiel spať ako bezdomovkyňu.

Vedľa Antona stála aj tá baba už s kabelkou v ruke. Zrejme ju už vyhadzoval z bytu. Snažila som sa vyškriabať na nohy. Prekvapivo ma Anton chytil zo zadu a postavil ma. Zostala som stáť podoprená oňho a on ma stále nepúšťal, neodťahoval sa. Ľavou rukou ma držal cez brucho a s pravou si k sebe zavolal to dievča, aby ho objal. Nechcem vidieť ako to vyzeralo, ale neúprosne som na ňu žiarlila.

„Tak držím ti palce. Potom sa kludne vráť, miesta mám dosť, kým si niečo nájdeš," bozkal ju na obe líca.

Dievča si ma premeralo: „Aj tebe veľa strpenia prajem," kývla hlavou ku mne a žmurkla naňho, akoby som ja bola slepá.

Anton sa so mnou otočil, vopchal ma do bytu a zatvoril za nami dvere.