Striptérky

8. Nahnevaná matka

Obrátila som tvár a pred nami som zbadala stáť moju matku. Anton odo mňa ihneď odskočil a sklonil hlavu.

"Ty padaj hore a ty ideš so mnou," začala ho ťahať za lem trička. Ja som ju poslúchla. Neodvrávala som. Chudák Anton kvôli mne schytá, len v jedno som dúfala, aby mu matka neodrezala penis. Bola by ho škoda.
Dlho som nečakala a vrátila sa aj ona. Našťastie bez jeho penisu.

"Kdesi bola celú noc?" vyzvedala som.

"Lulu, neprajem si, aby si sa stretávala s chlapcami."

"Prečo? Anton je pohodák, strašíš ho a teraz sa ťa bojí."

"Každí človek sa môže hoc-kedy zmeniť. Nikdy never žiadnemu chlapovi."

"Ale mami, nie všetci sú rovnakí."

"Už o tom nechcem počuť ani slovo. A Anton už na teba siahať nebude." Zavrtela som hlavou a ďalej som radšej nerýpala, tak ako som sa ani nevypytovala na jej dnešnú noc. Je to predsa jej vec. Je dospelá, vie čo robí. Teda aspoň v to dúfam. Ona má svoje tajomstvá a ja tiež. Myslím, že sme si tým kvit.

"Dnes večer máme ďalšieho zákazníka" oznámila mi. Začudovane som sa na ňu pozrela. Dvoch tak rýchlo za sebou sme ešte nemali. Nestihla som sa spamätať ešte z toho včerajšieho a dnes mám ísť na ďalšieho?

Matka si išla ľahnúť, keď sa vyspí tak pôjdeme na jej smenu. Priala som si, aby tam znovu zavítal ten neskúsený chlapec zo včera. Ktovie, či mu niektorá zo striptérok dala a či vôbec mal na to.

Sedela som na gauči a myslela na jeho zelené oči. Z tranzu ma prebral až lietajúci vankúš, s ktorým sa ma snažila matka prebudiť. Vraj odchádzame. Ešte som si rýchlo na seba navliekla čiernu minisukňu bez nohavičiek. Podprsenku som si kvôli matke musela dať, ale za to som si dala tričko s hlbokým výstrihom, s tým že mi siahalo iba po pupok. Na ruky som si ešte navliekla pár náramkov a mohlo sa ísť. Namaľovaná som už bola od rána. Cestou po schodoch sme náhodou stretli zase Antona, ktorý vedľa nás prefrčal so sklonenou hlavou. Bola som rada, že ho vidím živého aj keď bude s ním znovu ťažké nadviazať kontakt.

"Čo vieš o Antonovi a o mne?" Vyhŕkla som.

"Všetko moja milá. V bytovke majú aj steny uši a rýchlo sa to roznesie. Za to že vy dvaja ste si mysleli ako sa vám darí výborne skrývať, tak iní vás stíhali ohovárať." Nemo som na ňu hľadela. "Nepozeraj tak na mňa. Nič som ti nemohla povedať, keď ste boli v tom, že si nažívate ako v raji. Síce sa mi to nepáčilo, ale zrejme ti v tom nezabránim. Si mladá a chceš skúšať rôzne veci. Rozumiem ti. A máš pravdu, možno Anton je naozaj dobrý chlapec. Len prosím vás už nechodievajte do pivnice. Staré susedky vôbec neboli nadšené." Zatvárila sa kyslo a ja som sa uvoľnene zasmiala. Objala som ju a konečne sme vyrazili.

*Mery*