Striptérky

25. Som hlúpa

Môj otec bol to najkrutejšieho hovädo na svete. Ako to len mohol urobiť nevinným maloletým dievčatkám? Ak by ešte žil, tak po tomto zistený by dlho medzi živými nebol. Teraz dostatočne chápem svoju matku, že prečo to robí. Je mi jej úprimne ľúto. Bola bojovnica to sa musí uznať, ale v hĺbke svojho srdca väčšmi trpela. Bola silná a prežila, za čo som jej vďačná, inak by som tu nebola. Prežila toho až, až. To všetko čo jej spravil a aj iným dievčatám, iba som na to pozerala a čítala to s otvorenými očami, občas som zhíkla nahlas. Matka po celý čas pri mne sedela schúlená v kresle a sledovala ma s mokrými očami. Určite nechcela, aby som to čítala, bolo to pre ňu akoby niečo ponižujúce, hlavne keď som to čítala ja ako jej dcéra. Keď som to dočítala, tak som k nej podišla a objala ju. Ona mi objatie opätovala a hodnú chvíľu sme si navzájom v náručí poplakali.

Potom mi prezradila, že má chuť na ďalší penis a tak som jej vyhovela.

Cestou ako sme prechádzali ulicami, tak sa ma opýtala.

„Ako si to myslela s tým tehotenským testom?"

Nemala som už náladu o tom s ňou hovoriť. Zachovala som sa ako hlúpa. Ako pojašené,neporiadne decko. Budem sa musieť ísť Antonovi za svoje správanie ospravedlniť. Matka mi otvorila oči. Teraz sa už aj ja začnem správať dospelo, ale až po tejto vražde. Potom s tým skoncujem, tak isto ako aj s tým strip klubom a buď si to budem užívať sama alebo mi Anton odpustí a zamiluje sa do mňa.

„Spala som s Antonom a oklamala som ho."

„Je to dobrý chlapec. Nemala si to robiť. On si ťa nezaslúži si zlá, skazená, tak isto ako aj ja. Nepozeraj sa tak na mňa. Lulu. Viem o tebe všetko. Aj to, že chodíš do klubu robiť striptíz za fajku jeho majiteľovi. Nemysli si, že je to vo svete také ľahké. Najprv sa so mnou spojil, musíš mať nejakého zákonného zástupcu. Samozrejme mi posiela aj peniaze, ktoré si zaslúžiš. Všetky ti ich odkladám, ak by si sa raz chcela osamostatniť. Viem, že to raz príde aj keď si to nechcem pripustiť. Mám ťa naozaj nadovšetko rada, Srdiečko," zastavila ma uprostred chodníka a objala. Stáli sme tam dlho, ľudia nás obchádzali. Niektorí do nás naschvál drgali a mali hlúpe poznámky.

Naozaj som celý čas žila v omyle? Ako mi mohlo ujsť, že moja mama nič o mojom živote nevie? Môžem byť až na toľko hlúpa?