Striptérky

17. Páčiš sa mi

Bol za mnou už iba dva metre. Vedela som, že mu neutečiem. Nemalo to zmysel. Zastavila som. Musím začal hrať nejakú hru. Nemôžem dopustiť, aby zistil kto som. Nemôžem sa s ním už viac krát stretávať. Len čo sa ho zbavím musím vyhodiť mobil. Mohol by ma podľa neho vyhľadať. Síce to už mohol urobiť skôr. Do piče, do piče som v riadnej prdeli!

„Prepáč, že som ťa vystrašil. Viem, že ako s policajtom by si so mnou nikam nešla. Vážne som to pobabral."

„Hej, posral si to na plnej čiare a čím dlhšie by si to skrýval tým by to bolo horšie. Takže, ak ma ospravedlníš. Viac nemám záujem."

„Vážne, počkaj, páčiš sa mi."

Mala som sto chutí mu povedať, že som ešte maloletá, ale nechcela som uňho vyvolať zvedavé otázky, že čo som robila v tom klube a tak som na obranu nemala žiadnu inú námietku, aby som mohla spokojne odísť domov.

„Mne sa však páči niekto iný."

„Prečo by si mi potom volala?" pretože ten niekto na mňa serie, čo sa pýta tak hlúpo. Jáj, veď je to fízel, že ma to vôbec prekvapuje.

„Radšej zavolaj kolegom, nech idú odpratať tú nohu a nech hľadajú vraha."

„Toho by už dnes nenašli," priznal po kratšom tichu.

„Fajn, ale ja už odchádzam."

„Ak by si niekedy niečo potrebovala. Zavolaj mi, dobre?"