Striptérky

15. Dohoda na rande

Odišiel. Nechal ma tam stáť a dívať sa na jeho miznúci chrbát. Môže byť taký debil, no môže? Prečo mi to robí? Práve som sa mu priznala, že sa mi asi páči a on odíde? Sú všetci chlapi rovnakí? Je možné, že moju matku sklamali mnohí a ona z toho zošalela? Nechcem skončiť ako ona!

Potrebovala som sa odreagovať. Vytiahla som mobil a zavolala na nové číslo z môjho telefónneho zoznamu. Týpek zo strip klubu sa určite poteší. Pár krát to zvonilo, keď som to už chcela zložiť, tak sa ozval hlas.

„Niekto by ma chcel vidieť skôr?" išiel rovno na vec a aj som bola rada. Nerada chodím okolo horúcej kaše, kým sa k niečomu dopracujem. A veru teraz som okolo veľkej kaše chodila, kto vie kedy sa stíši alebo celá vykypí.

„Dalo by sa?"

„Urči miesto, čas a ja tam budem."

„Zapol hodinku v miestnom parku," zložila som a začala sa presúvať na dohodnuté miesto.

Cestou k parku som stretla asi tri policajné hliadky, ktoré krúžili mestom v horúcu jarnú noc. Sledovala som ich autá, pokiaľ sa mi nestratili z dohľadu. Bola som pre nich neviditeľná, nepozorovaná, len obyčajné dievča blúdiace nocou.

Zahla som za roh, v ktorom sa nachádzal vstup do parku a zakopla o niečo čo bolo na zemi.