Striptérky

32. A čo ja?

Po najúžasnejšom vzrušený za svoj život klesám roztrasená k zemi a vydychujem tú horúčku, ktorá ma celú pohltila.

Predvolajú ma do vyšetrovacej miestnosti. Dnu nie je nikto iba jeden policajt. Sadám si oproti nemu a on sa ma spytuje rôzne otázky. Na každú z nich mu odpovedám pravdivo. Nemám čo tajiť som iba dieťa, ktoré konalo pod tlakom a keď už chcelo s tým skoncovať, tak mu to nevyšlo. Samozrejme, že som im povedala úplne všetko aj to, že som to už nechcela robiť. Chcela som začať nový, slušný život. Vyviedli ma von, ale už ma nedali do cely. Vonku stál policajt, s ktorým som mala mať rande.

„Za všetko môžeš ty!" vybehla som naňho.

„Ďakujem za telefónne číslo, už dlhšie sme mali stopu na vás dve, ale nemali sme dôkazy, ale s tvojím číslom a telefónom si nás priviedla priamo na miesto činu a stačilo už iba zakročiť v ten najlepší okamih," usmieval sa ako slniečko na hnoji. Vražedne som naňho pozerala.

„Kde je moja matka?"

„Žiaľ tá bude pykať za svoje činy. Zabila pomocou teba mnoho mužov a to nemôže zostať nepotrestané."

„Koľko dostane?"

„Čo myslíš? Predsa doživotie za také množstvo. Veď to je aj vyše tisíc rokov."

„A čo ja?"

Keď ste taký nedočkaví tak na! ;-) Ďalšia až zajtra. ;-)